Je niekoľko hodín po tom, čo ste oznámili, že odchádzate z KDH. Aké máte prvé reakcie?
„Chodí mi jedna sms správa za druhou, ani som ich nestihol všetky prečítať. Už včera večer som považoval za povinnosť telefonovať s mnohými ľuďmi z KDH, priateľmi, poďakovať im za všetko dobré, čo sme prežili. Niektoré rozhovory boli bolestné, až trhali srdce, niektorí nám hovorili, že je to úplne samozrejmý krok a bolo len otázkou času, kedy sa to stane. Môj pocit je úľava a vedomie správnosti rozhodnutia. Riskantného, odvážneho, ale správneho a nevyhnutného.“
Ktorý rozhovor vám trhal srdce?
„To sú ľudia, ktorých nepoznáte, moji priatelia z KDH. Naše rozhodnutie sa rodilo dlhé mesiace a napokon sme k nemu dospeli veľmi rýchlo. Definitívne sme sa rozhodli včera.“
Je to slovenské špecifikum, že politici, ktorí neuspejú vo svojej strane, z nej odchádzajú. Prečo ste napríklad nezaložili v rámci kresťanských demokratov frakciu a nebojovali v jej vnútri?
„Ak narážate na to, že som neuspel na sneme a preto odchádzam, tak to nie je presné pomenovanie situácie. To, že som kandidoval na sneme, bolo iba výsledkom spoznania krízy v strane a túto sme sa snažili riešiť. Nevyšlo to, čo znamená, že musíme odísť. KDH je dnes úplne inde, ako keď sme ho zakladali.“
Vyčerpali ste v rámci strany všetky možnosti?
„Všetky.“
Prečo ste nezaložili v rámci KDH frakciu?
„Tomu ľudia nerozumejú. Strana nemôže žiť tri roky neustále v nejakom vnútornom zápase. Mala možnosť sa rozhodnúť a nejakým spôsobom sa rozhodla. Zažil som KDH na zakladajúcom sneme, keď sme borili komunizmus a budovali slobodné Slovensko. Videl som vtedy nadšenie tisíc ľudí. Potom som videl mimoriadny snem v Trnave, keď na nás kričali, lebo sme odmietli ísť s postkomunistickým Smerom. Vtedy som videl, že cena tej strany sú tri ministerské kreslá, päťdesiat miest v štátnej správe a potom je dohoda istá s kýmkoľvek.“
Časť KDH na sneme v Trnave hovorila o zmene, ale až na sneme, ktorý bude o dva roky. Prečo ste sa nepokúsili kandidovať za predsedu ešte raz?
„Lebo som videl situáciu, ktorá je po sneme, ako sa to vyvíja a po morálnej stránke neustále zhoršuje. Po voľbách odišlo z predsedníctva strany v priebehu niekoľkých dní päť ľudí. Ten odchod nejako súvisel s tým, že títo ľudia nehlasovali za Smer. Z nich sa odvtedy vrátil iba Daniel Lipšic. Komu dal čas za pravdu? Veď je evidentné, že KDH by s Ficom nemohlo vo vláde fungovať.“
Prečo?
„Okamžite by sme sa s ním dostali do sporov. Nemohli by sme súhlasiť s novelou daňového zákona, so zrušením ziskov poisťovní. Nemohli by sme sa pozerať, ako chodí oslavovať kubánsku revolúciu, ako odhaľujú rozličné tabule, ktoré oslavujú rôznych komunistov.“
Možno by to pri vás a SMK nerobil.
„Dvadsaťdeväťpercentná strana sa nedá tlačiť osempercentnou. Otázne je, či to Fico vôbec niekedy myslel vážne, že pôjde s KDH. V prípade SMK to považujem za úplne vylúčené. V Trnave a na mimoriadnej rade KDH v Ružomberku to bola atmosféra lynču. Vyzývali nás, aby sme sa vzdali mandátov. Dnes sa to vedenie a tá rada tvária, ako keby sa to vôbec nestalo. To je cynizmus. V takej strane sa fungovať nedá.“
Daniel Lipšic bol jeden z vás. Napriek tomu, čo sa po voľbách stalo, kandidoval na sneme v Trnave za podpredsedu. Sklamal vás tým?
„Nie. My sme slobodní ľudia a každého v KDH za slobodného človeka považujem. Každý sa rozhoduje v súlade so svojím poznaním situácie. Nikoho do ničoho netlačíme. Informovali sme sa. My sme dospeli k tomuto rozhodnutiu.“
Lipšic váš krok nepovažuje za správny a myslí si, že ste mali bojovať ďalej vo vnútri strany.
„Je to v poriadku, akceptujeme to.“
Lipšic dostal po Hrušovskom vo voľbách druhý najvyšší počet preferenčných hlasov. Pomohlo by vašej vznikajúcej alternatíve, keby stál pri vás?
„Keby som teraz povedal, že by nám to pomohlo, mohlo by to vyzerať, že sa snažíme násilím zmeniť jeho rozhodnutie, ale tak to nie je.“
Boli by ste rád?
„Áno, samozrejme. Ale tým nevyjadrujem nijaké sklamanie z toho, že tak zatiaľ neurobil. Sloboda je v politike veľmi dôležitá.“
Hrušovský dostal vo voľbách najviac preferenčných hlasov. Neznamená to, že voliči KDH si nemyslia, že je až taký nemožný, ako si to myslíte vy?
„Nespochybňoval som jeho výsledok vo voľbách. Chcem hovoriť o veciach, ktoré nastali potom. Podpredseda Brocka sa o voľbe šéfa poslaneckého klubu, ktorý je automaticky členom predsedníctva, vyjadril, že kritériom na voľbu bolo, kto ako hlasoval o Smere. Preto, aby v predsedníctve bolo viac tých, ktorí boli za Smer. Preto nezvolili Minárika. Povedal to v čase, keď nás Smer už odmietol a bolo jasné, že sme v opozícii. To som považoval za absurdné a bohužiaľ predseda Hrušovský stál na strane takýchto ľudí. Takisto bolo tragédiou, keď si dal toto zlyhanie schváliť radou KDH na zasadnutí v Ružomberku. Brocka navrhol uznesenie, ktoré je dodnes platné a hovorí, že bolo našou povinnosťou ponúknuť Slovensku inú vládu, ako je táto dnešná.“
Brocka hovorí, že používate lživé argumenty, že KDH nikdy neprijalo uznesenie, že bolo dobré vstúpiť do vlády so Smerom.
„Uznesenie rady hovorí, že vláda Smer, HZDS a SNS je najhoršie riešenie pre Slovensko a bolo povinnosťou KDH ponúknuť iné riešenie. Tak to je jednoznačné, že so Smerom. Uznesenie ešte ďakuje tým členom predsedníctva, ktorí mali odvahu také niečo ponúknuť. Ak sa toto snaží niekto poprieť, svedčí to o absolútnom mravnom úpadku. Už niekoľko mesiacov som hovoril, že toto uznesenie treba zrušiť, ale bohužiaľ proti tomu sa celkom nedávno predseda Hrušovský postavil.“
Prečo si myslíte, že vaša alternatíva má šancu na úspech?
„Nepredbiehajme dobu. Hovoríme, že KDH je stranou oportunizmu a pragmatizmu. KDH kedysi prinášalo obete, dnes už nechce bojovať za nič. To, čo robíme, je nevyhnutnosť. Zatiaľ hovoríme, že chceme byť alternatívou a čas ukáže, či tu bude spoločenská objednávka na to, aby sa táto myšlienka viac konkretizovala.“
Odísť zo strany a založiť novú sa doteraz podarilo len Dzurindovi a Ficovi. V porovnaní s nimi, prečo si myslíte, že sa to podarí vám?
„Prečo by sme sa mali porovnávať s inými stranami? Celé roky o nás bolo známe, že KDH je hrdá a zásadová strana. Iné strany nehovorili o principiálnosti a obrane kresťanských hodnôt. Dnes je dvadsať rokov od sviečkovej demonštrácie. Mikloško ju organizoval, ja som bol jej účastník. Táto udalosť mi dala impulz, aby som sa angažoval pri vytváraní KDH. Nebol som sám. Bol to impulz pre tisíce kresťanských demokratov. V tejto chvíli sa rozhoduje o tom, či je tento impulz stále silný.“
Zrejme ktorýkoľvek politológ vám povie, že tento váš odchod znamená pravdepodobne koniec KDH a že vaša prípadná nová strana má veľmi malú šancu na úspech. Máte aj vy takýto reálny pohľad na vec?
„O malej šanci by som nehovoril. Ešte sme nepovedali, že zakladáme stranu. Chceme byť programová a ideová alternatíva.“
Slovo alternatíva znamená vznik politickej strany, ktorá uspeje vo voľbách a dokáže reálne presadzovať svoje myšlienky.
„Čas to ukáže a možno to bude veľmi rýchlo. Musí existovať kresťanská sila, ktorá zápasí s postkomunizmom a nestáva sa jeho hlavným spojencom. Myšlienky kresťanskej demokracie treba nielen deklarovať, ale za ne prinášať aj obete. Tak ako sme ich priniesli, keď sme za silnú myšlienku vystúpili z vlády. Prečo dnes všetci kritizujú opozíciu, že je slabá? Pretože je vyprázdnená a strašne pragmatická.“
Keď vzniká alternatíva, vždy potrebuje na začiatku nejaké peniaze. Má vás kto podporiť?
„Posledného jeden a pol roka sme nemali žiadne peniaze a bolo nás v médiách vidno. Sme poslancami Národnej rady, základný servis máme k dispozícii. To, čo predstavujeme, naozaj nie je o peniazoch. Fica treba porážať ideami.“
Dávali ste si robiť nejaké prieskumy, či máte šancu na úspech? Alebo je to príliš marketingový ťah na takých ideových politikov?
„Keď ide o udržanie myšlienky kresťanskej demokracie, tam si prieskumy robiť nedávame.“
Ste pripravení na to, že končíte v politike?
„Ján Čarnogurský mi vravel, že na to treba byť pripravený každý okamih politického života. Som za posledných pätnásť rokov pripravený stále, ale nechystám sa odísť.“
S Mikloškom ste od roku 1990 nič iné nerobili, iba boli v parlamente. Vedeli by ste sa uživiť?
„Keby som myslel na to, ako sa ďalej živiť politikou, odišiel by som pre zmluvu o výhrade vo svedomí z kresla ministra vnútra? Odišiel by som z funkcie podpredsedu strany? Veď som mohol byť pokojne vo vedení KDH ešte desať rokov. Ved vidíte, že nám ide o všetko iné, len nie o materiálne zabezpečenie.
