Obyvatelia juhoafrickej Pretórie prišli pred budovu najvyššieho súdu vyjadriť svoju radosť po tom, čo sa medzinárodné farmaceutické firmy dohodli s vládou a upustili od súdneho procesu, ktorým mali pred súdom brániť svoje výsadné právo na dovoz liekov proti syndrómu získaného zlyhania imunity (AIDS) do krajiny. FOTO - ČTK/AP
á republika zase potvrdila, že sa bude riadiť medzinárodnými právnymi normami a o podobe nových zákonov sa poradí s výrobcami liekov a s verejnosťou.
Chudobný juh sa vzbúril
Predstavitelia Big Pharma, ako najväčšie farmaceutické firmy nazvali médiá, pôvodne argumentovali dvadsiatimi rokmi laboratórneho výskumu vírusu HIV a niekoľkými miliardami USD vynaloženými na jeho financovanie. Odmietali sa vzdať týchto investícii v prospech patentových pirátov.
Ich tvrdenie, že potrebujú peniaze na financovanie budúceho výskumu, v Afrike oživilo staronovú diskusiu o bohatom severe a chudobnom juhu. Jej súčasťou zostáva fakt, že z doteraz zdokumentovaných 13 miliónov obetí AIDS pochádzalo až 11 miliónov zo subsaharskej Afriky a zo súčasných 40 miliónov nakazených je odtiaľ až 32 miliónov. Afrika si podľa humanitárnych organizácií s epidémiou neporadí bez západnej pomoci.
Africké argumenty negatívne potvrdili aj trendy vo farmaceutickom priemysle. Šéf najväčšieho svetového koncernu GlaxoSmithKline (GSK) Jean-Pierre Garnier v rozhovore pre Newsweek priznal, že až osemdesiat percent výrobkov jeho firmy je určených dvadsiatim percentám svetovej populácie. Len jedno percento liekov z dielní GSK sa dostane do Afriky.
Napriek tomu tento kontinent vzhľadom na najrozšírenejší výskyt HIV zostáva najväčším trhom pre retrovirálne lieky. Ak ide len o jedno percento zisku, argumentovali aktivisti pred pretórijským súdom, farmaceutické spoločnosti by sa ho mohli štedro vzdať. Podľa Garniera im v tom bráni precedens, ktorý by z obchádzania patentov v Afrike inde vo svete vytvoril neželanú prax.
Lacné pirátske lieky
Napríklad celoročná dávka patentovaného „kokteilu“ liekov Flucanazol, Nevirapin a Combivir, ktorý AIDS na Západe pomaly transformuje zo smrteľnej choroby na chronické ochorenie, stojí zhruba päťtisíc USD. Patentované lieky zostávajú nedostupné aj po eufórii z mája minulého roku, keď päť farmaceutických spoločností z iniciatívy OSN znížilo ceny pre afrických pacientov v priemere o päťdesiat percent.
Krajiny ako Thajsko, Brazília a India, známe pirátskou výrobou retrovirálnych liekov, takýto kokteil ponúkajú za štvrtinu jeho západnej ceny. Navyše ich tarify, ako dokazuje indická firma Cipla, s rastúcim odbytom klesajú. K stálym odberateľom patrí Pobrežie Slonoviny, Senegal, Rwanda a Uganda, ktoré dovážajú pirátske lieky bez starostí o patenty a intelektuálne vlastníctvo.
Južná Afrika doteraz pirátske lieky nedovážala. Podľa vlastného vyjadrenia sa účasťou v súdnom spore s Big Pharma rozhodla hrať podľa západných pravidiel. Zaviazal ju k tomu nielen jej podpis pod Dohodou o patentoch a intelektuálnom vlastníctve Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ale najmä túžba pritiahnuť zahraničné investície.
Predstavitelia Big Pharma nepriamo potvrdili, že kompromisu predchádzali tlaky médií a verejnej mienky.
PRE SME - ROMAN LIPTÁK
