Lech a Jarosław Kaczyńskí boli známi tým, že jedným z ich hlavných nepriateľov a zdrojom takmer všetkého zla v Poľsku boli po roku 1989 tajné vojenské služby WSI. Ich likvidácia sa im predvlani podarila s pomocou Antoniho Macierewicza.
Tento pravicový politik je známy tým, že ako minister vnútra zverejnil v roku 1992 zoznam tajných agentov komunistickej bezpečnosti, niečo ako boli v Československu Cibulkove zoznamy. Spôsobil tým pád vtedajšej vlády. Neskôr však prehral pár procesov s tými, ktorých obvinil z kolaborácie bezdôvodne.
Po zrušení WSI dostal Macierewicz delikátnejšiu úlohu. Vytvoriť jej nástupcu Službu vojenskej kontrarozviedky (SKW). Viedol ju až
do jesene, keď ho po lanských voľbách odvolal nový premiér Donald Tusk.
Personálnu politiku poňal podľa správy v Dzienniku od podlahy. Pôvodne jeden a polročná lehota na získanie prvej hodnosti sa skrátila na 17 dní. Absolvovanie skúšok sa premenilo na formalitu. Bolo jedno, či odpovede boli správne, alebo nie.
Nábor prebiehal nielen medzi „uniformami“, ale aj ideologicky spoľahlivými novinármi a skautmi.
Všetko preto, že SKW pod vedením Macierewicza potrebovala rýchlo nových agentov, ktorým mohla dôverovať. Polovica predchádzajúcich agentov previerkou neprešla. Macierewicz reagoval na článok razantne. Najskôr ho odmietol a potom na prokuratúre ohlásil prezradenie štátneho tajomstva „osobe, ktorá koná v prospech zahraničného subjektu“. Ako? Dziennik sú noviny vydávané nemeckým koncernom Axel Springer Poľsko.
Za všetkým hľadaj Nemca.
