Vo vstupných rokovaniach medzi kandidátskymi krajinami a členskými štátmi Európskej únie ide do tuhého. V citlivých kapitolách, ako je voľný pohyb osôb a voľný pohyb kapitálu, sa začína tvrdé politické handlovanie. Každý ústupok bude mať svoju politickú cenu, a to na oboch stranách.
Ťažká munícia
V prípade oboch kapitol ide o zbrane ťažkého kalibru. Neobmedzene pracovať v bohatých krajinách EÚ je pre obyvateľov kandidátskych krajín vrátane Slovákov rovnako atraktívne, ako je pre občanov únie lákavé kupovať u „chudobnejších“ nových členov EÚ pôdu, byty či domy. Politici z kandidátskych krajín tvrdo bojovali proti prechodným obdobiam v kapitole voľný pohyb osôb. Členské krajiny zase ešte donedávna odmietali požiadavky kandidátov na prechodné obdobia v kapitole voľný pohyb kapitálu. Oba tábory si zhodne vyčítajú, že na prechodné obdobia neexistujú vecné argumenty. A oba tábory vedia, že ide o politiku. V hre je podpora verejnosti na oboch stranách.
Niečo za niečo
Minulý týždeň predniesla Európska komisia návrh, ktorý kopíruje tvrdé požiadavky Nemecka a Rakúska na sedemročné prechodné obdobie pre pracovné sily z nových členských krajín. Návrh komisie na päťročné prechodné obdobie, ktoré možno ešte o dva roky predĺžiť, vyvolal v kandidátskych krajinách vlnu nevôle. Únia si uvedomila, že musí ponúknuť kompenzáciu.
Už v najbližších dňoch odporučí EK členským krajinám, aby súhlasili s prechodnými obdobiami, počas ktorých by cudzinci zo zvyšku EÚ nemohli nakupovať pôdu v kandidátskych krajinách. Komisia zvažuje návrh na päťročné prechodné obdobie pre kúpu tzv. druhotných nehnuteľností (byty a chaty, ktoré neslúžia ako trvalé alebo hlavné bydlisko) a sedemročné prechodné obdobie pre poľnohospodársku a lesnú pôdu.
Prechodné obdobia v kapitole voľný pohyb osôb sa nápadne podobajú obmedzeniam pre voľný pohyb kapitálu - päť až sedem rokov. V súvislosti s oboma kapitolami sa pritom hovorí o tzv. flexibilite, teda o preverovaní dosahu obmedzení v praxi a možnosti skracovať ich alebo predlžovať.
Politický obchod
Predstavitelia EK popierajú, že ide o politický obchod. „V oboch prípadoch ide o výnimky, pretože odrážajú reálne obavy ľudí. Z tohto hľadiska sú porovnateľné,“ povedal pre ČTK Jean-Christophe Filori, hovorca komisára pre rozšírenie Güntera Verheugena.
Handlovať sa pritom nebude len medzi kandidátmi a členmi EÚ, ale aj medzi samotnými členskými krajinami. Nie je tajomstvom, že Španieli, Portugalci, Taliani či Gréci, ktorí sa neboja pracovných síl z Východu, nebudú chcieť svoj súhlas predať lacno. Na odplatu budú požadovať výhody pri prerozdeľovaní peňazí zo štrukturálnych fondov EÚ.
„Nasleduje debata, v ktorej vlády členských krajín začnú predkladať vlastné požiadavky výmenou za schválenie režimu, ktorý je v podstate veľkým ústupkom Nemecku,“ napísal týždenník European Voice.
Aj nemecká tlač predpovedá v tejto súvislosti kancelárovi Gerhardovi Schröderovi Pyrrhovo víťazstvo. Komisia sa síce ujala ochrany nemeckých záujmov, podpora Španielov či Portugalcov však bude Nemecko niečo stáť.
Podľa všetkého to však straší nemeckých politikov menej ako otvorenie hraníc lacným pracovným silám napríklad z Poľska. V roku 2002, keď sa bude o prijímaní nových členov rozhodovať, budú v Nemecku parlamentné voľby.
Tvrdý boj čaká obe strany už v najbližších týždňoch. Na jednej strane stojí voľný pohyb osôb, jedna zo štyroch základných slobôd EÚ, na druhej strane voľný pohyb kapitálu, jeden z pilierov jednotného vnútorného trhu. Kandidátske a členské krajiny skrížili zbrane.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
