Hľadáme dialóg, aby sme našli blízkeho človeka

Prednedávnom hosťovalo v Bratislave Slovinské národné divadlo s drámou Christophera Marlowa Eduard II. Krutý koniec homosexuálneho panovníka Británie 14. storočia ozvláštnil známy slovinský režisér DIEGO DE BREA otvorenou nahotou hlavného hrdinu a dôrazom

Diego de Brea (1969) vyštudoval divadelnú réžiu na Akadémii divadla, rádia, filmu a televízie v Ľubľane. V roku 1999 vyhrala jeho absolventská réžia Zrodenie Svetla cenu na Medzinárodnom festivale divadelných škôl v Brne. Je režisérom radu ocenených insceDiego de Brea (1969) vyštudoval divadelnú réžiu na Akadémii divadla, rádia, filmu a televízie v Ľubľane. V roku 1999 vyhrala jeho absolventská réžia Zrodenie Svetla cenu na Medzinárodnom festivale divadelných škôl v Brne. Je režisérom radu ocenených insce (Zdroj: ARCHÍV SLOVINSKÉHO NÁRODNÉHO DIVADLA)

na expresívny pohyb tiel.

Svoju inscenáciu, ktorá na Slovensku pôsobí nadštandard­ne, Slovinec Diego de Brea vníma ako cestu hľadania identity.

Prečo ste siahli práve po hre Christophera Marlowa?

„V záplave renesančných kráľovských kroník je Marlowe zabudnutým a nepochopeným autorom. Zlákala ma jeho zdanlivá nezrozumiteľnosť a to, že témy jeho hry sú vlastne marginálne. Podstatná je podľa mňa psychológia činov postáv.“

Ktoré konkrétne témy považujete za marginálne? Homosexualitu? Boj o moc?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

„V dnešnom svete sa už téma ,inej lásky’ stáva naozaj okrajovou. No zaujímavý je fenomén lásky, ktorá oslepí človeka natoľko, že prestane túžiť po moci a ktorá ho pripraví o akúkoľvek vôľu. Nečítal som Eduarda II. ako politickú drámu. Jediné, čo ma zaujímalo, bola intimita, ktorá priviedla tohto kráľa od bodu detskej čistoty, otvorenosti, úprimnosti a chápania sveta ako hry k presvedčeniu, že preňho nie je nič dôležitejšie ako prítomnosť milovaného človeka. Touto hrou Marlowe autobiograficky otvára vlastný život – život veľkého dieťaťa, klauna a blázna.“

Marlowa úkladne zavraždili v čase, keď bol vo vyšetrovaní za podozrenie z machiavellizmu a propagovanie homosexuality. Napriek tomu je podľa vás táto téma v hre nepodstatná?

„Zaujímalo ma hlavne, do akých vzdialených končín nás môže odniesť láska. Čo to je – keď zabudnete na celý svet, keď všetko vypnete a žijete len svojou obsesiou. A tento stav je možné zakúsiť v akomkoľvek vzťahu – monogamnom, polygamnom, heterosexuálnom či homosexuálnom. Veď Marlowe mal rovnako blízky vzťah k mužskému telu ako jeho divadelní kolegovia Shakespear či Webster. Hlavným motívom jeho vraždy bolo podozrenie zo špionáže, lebo údajne pracoval pre anglický aj pre francúzsky dvor. Kľúčom k pochopeniu hry teda nie je sociálny pohľad, ale renesan­čná rehabilitácia krásy ľudského tela. Na rozdiel od antiky je však stredoveký Eduard II. ešte stále v područí absolútnej viery v jediného Boha a nie je slobodný v tom, ako môže so svojím telom naložiť sám. Ale to želanie oslobodiť sa je už osudovo silné.“

SkryťVypnúť reklamu

Prečo ste si pre pohľad na obsesiu lásky vybrali hru zo série alžbetínskych kroník?

„Veľmi ma zaujal film Kráľovná Margot, podľa ktorého som postavil divadelnú inscenáciu. Slovinci boli najprv skeptickí, lebo považovali Dumasov román, podľa ktorého vznikol scenár filmu, za triviálnu literatúru, ale napokon môj experiment prijali so záujmom. A keď som naštudoval Shakespearovho Othella, objavil som Marlowa.

Historické hry týchto veľkých alžbetíncov dramatizovanou formou približovali reálnu históriu Anglicka širokému publiku. A hoci sa týkali dávnych udalostí, obsahovali veľmi aktuálne dobové témy. V čom sú aktuálne pre súčasníka?

„Divadlo je miesto, kde sa ľudia naozaj zaoberajú životom vážne. Seriózny prístup je divadlu vlastný. A to, akým spôsobom divadelníci vnímajú svoje témy, aké silné emócie do nich vkladajú, je v úplnom protiklade s tým, ako sa pracuje v politike, kde je všetko hra. Text Eduarda II. navyše obsahuje istý paradox – antagonizmy, ktoré vznikajú z túžby po moci, tu nie sú až také podstatné. Najdôležitejšiu úlohu tu zohráva túžba ľudí v okolí kráľa odobrať mu to, čo je preňho ľudsky najdrahšie – jeho milovaného Gavestona. Chcú mu zobrať jeho malú zá­hradku, ktorá by asi nemala nejaký výrazný vplyv na chod krajiny a vedenie štátu. A keď to zničia, už ich nezaujíma, čo bude ďalej. Je to jedna zo zvyčajných ľudských vlastností. Preto je stále aktuálna.“

SkryťVypnúť reklamu

Takže predsa len bola táto nenávisť nasmerovaná výlučne proti kráľovej se­xuálnej orientácii?

„Podľa mňa nie. Ľudí v okolí kráľa opantala závisť, ktorú cítili k jeho schopnosti milovať a prežívať pravdivý vzťah. Dnes láska takmer vôbec nie je možná. Ľudia ju neustále skrývajú, ale neuskutočnená túžba po nej napokon prerastá do silnej frustrácie. Hľadáme dialóg, aby sme našli blízkeho človeka, s ktorým by sme boli schopní zdieľať život, ale nedarí sa nám to, lebo nie sme ochotní za to prevziať zodpovednosť. Podľa známej tézy – Daj mi, čo nemáš. Lebo to, čo máš, vidím, ale chcem to, čo je v tebe skryté, čo navonok neprodukuješ. Aj preto je kráľov cit, ktorý sa odohráva priamo pred očami jeho poddaných, pre nich takým šokom.“

No ak vystrihneme z týchto hier im vlastný formalizmus, na ktorý nadväzujú dialógy postáv a ich reakcie, vzniká istý problém, nemyslíte?

SkryťVypnúť reklamu

„Máte pravdu, ale alžbetínske divadlo bola konvencia. Shakespeare veľmi dobre vedel, pre koho svoj text píše a prečo. Dnes je dôležité prečítať ho správne a nájsť v ňom stále protirečivý individua­lizmus.“

Stavili ste na činohru opretú o pohybové divadlo. Vaši herci urobili v priebehu desiatich minút toľko pohybov, koľko by stredoveký človek neurobil ani za jeden celý deň. Čo presne stálo za týmto zámerom?

„Dynamika vá­šne platila rovnako v stredoveku, ako platí aj dnes. Lásku musíme chápať ako vojnu. Bez dynamiky vojny láska neexistuje. Láska nemôže byť niečo, čo je zharmonizované. Vzťah je vždy konfrontácia – nech­ je akákoľvek. A v podstate to potvrdzuje aj pohlavný styk. Každá láska, ktorá vzniká z citu, je sama osebe dôvodom na konfrontáciu. Marlowa vzrušujú tekutiny – pot, spermie, sliny, krv, všetky fyziologické procesy, ktoré človekom zmietajú, keď sa zaľúbi. V najväčšej zime ho oblieva horúčava a v najväčšej horúčave ho trasie zimnica. A tak už človek nie je tým, kto usmerňuje príbeh, ale naopak – príbeh usmerňuje človeka. Je to vzrušujúce nezávisle od formy dobových kánonov.“

SkryťVypnúť reklamu

Na konci hry je jasné, že kráľovná svojmu manželovi vôbec nehodlá odpustiť a kruto ho trestá. Prečo ste však potom ženy, ktoré v hre účinkujú, posunuli do úlohy oddaných a ponížených stvorení?

„Divadelný text ukazuje vždy len kľúčovú sekvenciu zo života. V kráľovninom príbehu vidíme zaujímavý moment, keď napokon pochopí, že jej manžel sa svojej hriešnej lásky nikdy nevzdá. Objavuje sa tu teda aj téma urazeného ega, keď je pre kráľovnú prijateľnejší mŕtvy kráľ ako živý, ale zamilovaný do niekoho iného. Marlowovi sa podarilo pomenovať to, že detská duša prichádza na svet čistá a iba socializácia a rôzne energie, ktorým musí čeliť, spôsobia, že sa táto duša v dospelom človeku zdeformuje a je schopná závisti, žiarlivosti a násilia. Jednoducho sa usiluje brániť zranené ego.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako vnímajú Slovinci sexuálnu inakosť?

„Naše divadlo je odrazom nemeckého divadla a Nemci sa po otrasoch z 2. svetovej vojny stali veľmi zrelými ľuďmi. V divadle nepoznajú pokrytectvo a do všetkých problematických tém vstupujú bez zábran. Oni boli tí, čo začali používať na divadelných dos­kách nahotu a ak treba, používam ju aj ja. V našom divadle je prijateľná. No v nejakej hĺbke slovinského človeka je téma homosexuality stále tabu. Malý slovinský priestor je vo všetkých zmysloch obmedzený a veľmi konzervatívny. Sme národ, ktorý sa ustavične cíti v ohrození a musí prekonávať obavy zo sveta a vonkajších vplyvov. No paradoxne ho práve tieto vplyvy sformovali do dnešnej podoby. Aj dnes si ešte len hľadáme vlastnú identitu a pohľad na život. To, čo je u nás v umení dobré, čo je na špičke, sa vždy považuje za nebezpečnú hrozbu zvonku. Ešte stále u nás žije idea bezprizornej čriedy bez názoru, ktorá túži iba po istote a bezpečí.“

SkryťVypnúť reklamu

Predstavenie vzniklo v spolupráci s medzinárodným divadelným festivalom BITEF v Belehrade. Aká je spolupráca so srbskými divadelníkmi?

„Srbi majú k divadlu oveľa pietnejší a konzervatívnejší vzťah ako my. No aj my, rovnako ako Srbi, vnímame divadlo ako sakrálny priestor. Je to spoločná maxima nášho divadelníctva, hoci srbských divadelníkov viac zaujíma psychologický realizmus. Ten však nedovoľuje rozvíjať inakosť, ktorú môže divadlo ponúknuť. Divadlo je ako médium priestorom, čo umožňuje prezentovať svet, ktorý je možný, hoci v skutočnosti nikde neexistuje. Práve v tom je jeho najväčšia sila, ktorou sa líši od filmu, lebo pomocou filmu sa človek s postavami neochotne identifikuje. V divadle sa identifikovať vôbec nemusí a napriek tomu môže zažívať katarziu z prítomnosti inej reality. No dnes sa často stáva, že je to len na úrovni formy. Obsah – ako taký – je v dnešnom svete veľkým problémom.“

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 143
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 14 918
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 991
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 594
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 487
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 996
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 386
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu