Antikvariát
„Sme na začiatku obdobia, ktoré bude raz históriou nazvané zlatým vekom,“ povedal istý Irwing Z. Bush v roku 1928, teda krátko pred krachom na newyorskej burze a pred začiatkom pamätnej hospodárskej krízy.
A riaditeľ patentového ústavu vo Washingtone sa sto rokov pred ním tiež príliš nevyznamenal návrhom zrušiť svoj ústav, pretože „všetky vynálezy sa už udiali a už nič nové sa nedá objaviť“.
Messalina nebola nemravná
Tieto a viaceré ďalšie omyly v historických citátoch a spolu s nimi takmer dve stovky hesiel uvádza na pravú mieru český spisovateľ Ludvík Souček v knihe Obrazový opravník obecně oblíbených omylů. Šírka jeho záberu je obdivuhodná – rovnako presvedčivo zbavuje Messalinu, tretiu manželku rímskeho cisára Claudia Tiberia, jej nezaslúženého synonymu nemravnej a prostopašnej ženy, ako podrobne dokazuje, že s Ludolfovým číslom tiež nie je všetko tak, ako sme sa učili.
Sám pritom však zdôrazňuje, že svojou knihou nebojuje proti omylom, to by vraj bolo rovnako márne ako boj proti veterným mlynom. (Ako inak, aj pri nich nás pripraví o ďalšiu istotu, pretože nevznikli v Holandsku, ale v Číne.) Ponúka „len“ pestrý výber omylov na poučenie a pobavenie a pre oba ciele má všetky predpoklady.
Svoje obrovské znalosti dokázal už predtým v mnohých knihách literatúry faktu i vedeckej fantastiky, vrcholom jeho tvorby sú tituly Tušení stínu a Tušení souvislosti (trilógiu už nestihol dokončiť knihou Tušení světla, v roku 1978 zomrel ako päťdesiatdvaročný).
Jánošík sa nepošmykol
V jeho výbere majú svoje miesto aj domáce fámy, a tak sa pri praotcovi Čechovi dozvieme aj to, že zrejme na bájnu horu Říp nikdy nevystúpil.
Ale ani náš hôrny chlapec Jánošík u Součka celkom neobstál. Fakt, že ho obesili a nebol popravený zavesením na hák, ako aj spochybnenie účasti zradnej babizne pri jeho zatýkaní, ktorá mu mala pod nôžky sypať hrach, by nebolo to najhoršie. Autor najmä zdôrazňuje, že v ľudovom podaní aj v dobovej literatúre sa stal osobnosťou spoločensky pôsobiacou oveľa silnejšie a pozitívnejšie, než v skutočnosti sám živý zbojník Jurko bol.
Zamotaný prestupný rok
Do československej mozaiky opravovaných omylov patrí aj takzvaná slovanská holubičia povaha, toto prirovnanie podľa Součka musí Slovanov urážať a vzniklo z naprostej neznalosti holubov, ktorí sú mimoriadne zúriví a neznášanliví. Ale radšej skončime krátku exkurziu touto radostnou knižkou spred štvrťstoročia optimistickejšie a veľmi aktuálne.
V tomto prestupnom roku sa blížime k fatálnemu dátumu 29. február. Souček sa dosť zložito vrátil až k rozhodnutiam Cézara a neskôr pápeža Gregora, ktoré ukazujú, že prestupným dňom je v skutočnosti už 24. február a tí, čo sa narodili v tento deň, môžu v prestupnom roku oslavovať až dva dni. A doterajší nešťastníci, narodení 29. februára, už nemusia nariekať, že majú narodeniny len každý štvrtý rok, ale plným právom si ich môžu vychutnať 28. februára.
