Téma času fascinuje ľudstvo odvtedy, ako bolo schopné vnímať zmeny okolo seba. Zaujíma aj súčasných autorov, či už je to epik, fyzička alebo biológ.
Ku cti mladého viedenského prozaika Daniela Kehlmanna, prvého z tria autorov zaoberajúcich sa témou času, nech slúži, že senzačný námet dokázal disciplinovane a asketicky vtesnať v knihe Mahlerův čas na rozsah necelých sto strán. Tým námetom je dokázanie neexistencie času, ktoré podá geniálny tučniak David Mahler.
Príbeh o úzkosti a samote
Vychádza z premisy, že čas neexistuje, keďže minulosť už nie je, budúcnosť ešte nenastala a prítomnosť vzápätí mizne. Mahler sa usiluje publikovať svoju teóriu neexistencie času, a tým popretie 2. termodynamickej vety. Sú tu, samozrejme, Oni, strážcovia zákonov, anjeli či sprisahanci, ktorí ho napokon pripravia o život, a tak sa ľudstvo nedozvie o tomto geniálnom objave.
Táto kniha nie je však zaujímavá týmito vybrakovanými rekvizitami. Je to úsporne vyrozprávaný zovretý príbeh o úzkosti, samote, nemožnosti komunikácie. A o entropii ústiacej do chaosu, v ktorom žije ľudstvo. „Každý poriadok sa rúti do chaosu,“ píše Kehlmann. „Čo bolo oddelené sa zjednocuje, a všetko, čo je ohraničené, stráca hranice.“
Ale zlovestnejšie posolstvo prináša nie umierajúci Mahler, lež nobelovský vedec Valentinov. On odhaľuje, že Mahlerov objav je geniálne vypracovaný koncept psychicky chorého človeka. Pri umierajúcom protagonistovi vyslovuje vetu: „Stále sa stretám s ľuďmi, ktorí si radšej myslia, že sú prenasledovaní a napádaní, než aby pripustili, že ich obklopuje ľahostajný chladný svet.“ Mrazivé konštatovanie o mrazivej ľahostajnosti vesmíru, ktorému nestojíme ani za to, aby usiloval o naše zničenie.
Umelo vytvorený čas
Kniha Bodil Jönssonovej Deset myšlenek o čase má na obálke známeho Bieleho králika s hodinkami z Alice v krajine zázrakov. Tým signalizuje spojenie banálnej činnosti, akou je meranie času s jeho imaginatívnym prežívaním. Kniha obsahuje zaiste viac než spomínaný počet podnetných impulzov.
Napríklad ten, že dnes počítame vzdialenosť v hodinách viac než v kilometroch. Alebo, že vďaka industriálnemu obdobiu sme boli nútení prijať umelo vytvorený čas. Podnetným sa mi zdá pripomenutie, že sociálne a myšlienkové rytmy sa od seba líšia, z čoho vyplývajú možné konflikty alebo želaný súlad.
Autorka zavádza tiež pojem spoločného dedičstva televíznej kultúry ako vtipnú analógiu spoločného prírodného dedičstva.
Je to práca na pomedzí fyziky, filozofie, psychológie, sociológie, etiky – a príručky typu „zvládnite svoj život“. Práve istá direktívnosť („Pokuste se o individuální revoluci ve vlastním pojetí času“) znižuje do istej miery myšlienkovú úroveň, zároveň však približuje túto teóriu praxi našich životov.
Zomrieť pre život
Kniha Vladimíra Kováča Pánom života je čas vychádza z celkom nenápadného konštatovania: „Pri formovaní života zohráva rozhodujúcu úlohu čas.“ Autor pri istej nenápadnosti a decentnosti zostáva. Nevŕši efektné údaje, ale jeho konštatácie niekedy vyrazia dych: „Zomrieť musíme preto, aby sa zachoval život...“ Takéto fakty ústia neraz do paradoxu, ale často sa tým ukazuje komplikovanosť existencie.
Autor tvrdí, že kreacionizmus a evolucionizmus môžu predstavovať dva konce toho istého kontinua. Hľadanie týchto opačných pólov tvorí plodné ťažisko tejto práce. Mimoriadne inšpiratívna je 8. kapitola, ktorá sa začína tvrdením, že „z hľadiska fyziky sú organizmy živé len dovtedy, kým sa udržiavajú ďaleko od rovnováhy“.
„Všetko sa krúti okolo druhého termodynamického zákona,“ upozorňuje Kováč. Fascinácia tohto zákona spája aj vedeckú štúdiu s fikciou postmoderného románopisca. Jeden čas prechádza do druhého.
S časom má každý z nás problémy. Preto je dobré občas sa zastaviť a nájsť inovatívne pohľady aj v knihách tohto druhu. Pravda, ak si na ne nájdeme – čas.
Daniel Kehlmann: Mahlerův čas.
Preklad Jana Zoubková. Argo, Praha.
Bodil Jönssonová: Deset myšlenek o čase.
Preklad Jana Holá. Argo, Dokořán, Praha.
Vladimír Kováč: Pánom života je čas.
Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava.
Autor: Daniel Hevier (Autor je spisovateľ)
