Streda, 28. júl, 2021 | Meniny má KrištofKrížovkyKrížovky
ALAIN ROBBE-­GRILLET BOL VŽDY ORIGINÁLNY. VO FILME, V LITERATÚRE AJ V OSOBNOM ŽIVOTE

Páčilo sa mu, že je sám proti všetkým

Tvorbu francúzskeho spisovateľa a filmára Alaina Robbe-Grilleta prijímali s nadšením i nepochopením.

Alain Robbe-Grillet na pražskom Festivale spisovateľov v roku 2002.Alain Robbe-Grillet na pražskom Festivale spisovateľov v roku 2002. (Zdroj: ČTK)

BRATISLAVA. Vravieval: „Mám rád ľudí, ktorí na mňa útočili. Veľa pre mňa spravili.“

Robbe-Grillet, ktorý zomrel v nedeľu vo veku 85 rokov, ich mal okolo seba naozaj dosť. Niekomu sa nepáčilo, s akou drzosťou prestupuje všetky pravidlá písania. Iným sa zdalo, že sú jeho diela príliš perverzné a mysleli si, že je taký aj on sám. A jeho slávnych kolegov z Francúzskej akadémie urážalo, že odmietal tradičný zelený habit.

Filozof Bernard-Henri Lévy v ňom videl niečo úplne iné: „Veselosť. Drzosť. Absolútnu slobodu tam, kde platili konvencie,“ vymenúval pre denník Libération. Keď už o jeho filmy nikto nemal záujem, on sa ponúkol a robil mu producenta. Myslí si: „Čoskoro zistíme, že bol veľkým filmárom. Ale jeho aj to neuznanie vedelo rozosmiať. Páčila sa mu predstava samoty. Tešil sa, že je sám proti všetkým.“

Skryť Vypnúť reklamu

So strachom o slobodu

Na Slovensko ho zavolal Albert Marenčin, lebo sa mu páčil scenár k filmu Vlani v Marienbade. Robbe-Grillet si nebol celkom istý, či tu bude môcť slobodne tvoriť, ale prišiel.

V roku 1968 nakrútil film Muž, ktorý luže. „Jeho hrdina mnohé veci prežíva, a zároveň si mnohé vymýšľa. Robbe-Grillet ich prelínal jedny cez druhé, všetky vyzerali rovnako skutočne. Na Západe v tom videli nadviazanie na surrealizmus, pre nás to pôsobilo ako obrodenie. Ako odvážne protirečenie kánonom socialistického realizmu,“ hovorí Marenčin.

Vo filme hrala Zuzana Kocúriková, a mala zvláštny zážitok: „Dostali sme veľmi netradičný scenár – vonkoncom som nevedela o čom. Dobre, ja som mala sedemnásť, ale ani moji starší kolegovia do poslednej chvíle nevedeli, v čom hrajú.“

Skryť Vypnúť reklamu

Kocúriková si pamätá, ako veľmi bol Robbe-Grillet pri nakrúcaní precízny: „Mali sme značky, kde musíme stáť. Jeho zábery boli ako fotografie, obrazy. Všetko to na nás pôsobilo veľmi netradične, ako on sám.“

Nový román ešte žije?

Cesta Alaina Robbe-Grilleta k filmu bola vlastne logickým pokračovaním jeho prístupu k literárnej tvorbe, kde sledovanie udalostí akoby nezaujatým okom kamery („autori by sa mali uspokojiť s neosobným opisom vecí a ich výklad ponechať na čitateľa“) bolo jedným z princípov tzv. nového románu. Ten sa nadobro rozlúčil s dovtedajším chápaním tohto žánru a úplne ignoroval chronológiu udalostí či charakteristiky postáv, ktoré zbavoval emócií aj ukotvenia v konkrétnych prostrediach a časoch. S týmto post­moderným prístupom sa stotožňovali viacerí spisovatelia, hlavne Nathalie Sarrautová a Claude Simon.

Skryť Vypnúť reklamu

Práve ich dvoch zobral „na milosť“ Dušan Mitana. „Tí mi boli z autorov, zaraďovaných k novému románu, najbližší. Vážim si, že Robbe-Grillet prišiel s niečím novým, ale mne jeho tvorba príliš nekonvenovala.“ Podobne ani Petrovi Zajacovi nebol nový román nikdy blízky. „Samozrejme, bol to zaujímavý románopisec, ktorý napokon ovplyvnil aj slovenskú prózu, predovšetkým Petra Jaroša.“

Marek Vadas objavil Robbe-Grilleta na gymnáziu. „Dej bez logiky, bez citov a vnútorného sveta hrdinov nie je čitateľsky práve najlákavejší, ale prostredníctvom svojich experimentov poukázal na problémy uchopenia reality slovami. Prinútilo ma to zamýšľať sa nad tým, aký majú význam, kde sú hranice ich schopností.“

Ďalším slovenským autorom, hlásiacim sa k Robbe-Grilletovi, je Vladimír Balla, pre ktorého nový román „dodnes neumrel“ a tento spôsob videnia a písania nepokladá za nejaký bezduchý experiment. „Chcel som, aby ma ovplyvnil, hoci neviem, či sa to nakoniec nejako odrazilo. Hlavne v začiatkoch, keď som hľadal vlastný spôsob písania, sa mi zdalo dobré vymyslieť niečo také výrazné, ako bol nový román alebo aj niečo iné. Šlo skôr o tú ideu výnimočnosti.“

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Túto bagetu jedia Slováci už 24 rokov. Čo nám chutí najviac?
  2. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  3. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  4. Kravy jedia srvátku. Výrobky vďaka tomu nemajú konkurenciu
  5. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  8. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  9. Lenivý brunch s Muchom
  10. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  1. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  2. Do portfólia Proxenty pribudol projekt na Šancovej
  3. 60 rokov tradície s ekologickým srdcom a modernou víziou
  4. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  5. Keď ekológia spája
  6. Wüstenrot predstavuje novú stratégiu pre slovenský trh
  7. Na zmenu zdravotnej poisťovne vám po novom stačia 3 minúty
  8. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  9. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  10. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 11 101
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 194
  3. Od Česka až po Jadran 3 980
  4. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 666
  5. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 282
  6. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 237
  7. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 167
  8. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 2 743
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 2 548
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny 2 214
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu