Tisícka kosovských Srbov zaútočila na hraničný priechod so Srbskom. Prvykrát od vyhlásenia nezávislosti Kosova tam museli zasahovať jednotky NATO.
PRIŠTINA. Na kosovskej hranici so Srbskom sa včera udial prvý vážny konflikt od nedeľného vyhlásenia nezávislosti Kosova.
Asi tisícový dav kosovských Srbov podmínoval a vyhodil do vzduchu prechodné stanovište na hraničnom priechode Jarinje.
Vynútený odchod vojakov
Niekoľkí kosovskí policajti sa museli ukryť do blízkeho tunela. Na pomoc zavolali jednotky NATO v Kosove (KFOR). Podobný útok skúšali Srbi aj na ďalšom hraničnom priechode pri Zubinom Potoku.
Jednotky NATO obidve miesta neskôr uzavreli a príslušníci misie OSN (UNMIK), ktorí na ne dohliadali, svoje dokumenty aj počítače zničili a miesto opustili.
Napriek tomuto incidentu je srbský odpor proti odtrhnutiu ich územia, ktoré považujú za centrum svojej kultúry a náboženstva, mierny a väčšinou nenásilný.
Výnimkou boli len demonštrácie prevažne futbalových fanúšikov v Belehrade v nedeľu, keď zaútočili na americké a slovinské veľvyslanectvo, na ktoré hádzali kamene, či niekoľko vybuchnutých granátov v kosovskej Mitrovici.
Najmä na severe Kosova, kde žijú prevažne Srbi, môže napätie vzrásť. Nemenovaný západný diplomat povedal agentúre Reuters, že „zatvorenie mosta v Mitrovici, ktorý etnicky rozdeľuje mesto, je len otázkou času“.
Obavy z konfliktu
Destabilizácia v regióne by nahrávalo argumentom Belehradu, že nezávislé Kosovo pokoj na Balkán neprinesie.
Srbský parlament ešte v pondelok anuloval nezávislý štát. Žiadne kroky ako uzavretie hraníc či embargo zatiaľ voči Prištine Srbi neprijali.
Obavy z vlastného Kosova
Uznať či neuznať Kosovo? Odpoveď jednotlivých štátov záleží na tom, či majú aj ony doma svoje vlastné Kosovo.
Ani medzinárodné právo, ani stabilita Balkánu. Oveľa viac sa pri rozhodnutí či uznať samostatné Kosovo pozerajú krajiny na to, či majú na vlastnom území podobné separatistické hnutie.
Aspoň tak to badať z prvých postojov, ktoré jednotlivé krajiny zaujali voči jednostrannému kosovskému vyhláseniu nezávislosti.
Obavy z vlastných menšín
Hoci západné krajiny podporujúce vznik nového štátu hovoria, že kosovský prípad je jedinečný, národy a etniká túžiace po samostatnosti to vidia inak. V Kosove vidia šancu, že aj bez súhlasu domovského štátu či Bezpečnostnej rady OSN môžu získať nezávislosť.
Krajiny, ktorých menšiny majú separatistické sklony, sa preto ku Kosovu zatiaľ stavajú odmietavo.
Najlepšie je to vidieť v rozdielnom postoji krajín Európskej únie. Väčšina z nich Kosovo podporila alebo tak urobí v najbližšom čase.
Veľká Británia a Francúzsko už dokonca spolu so Spojenými štátmi a Tureckom ako prvé krajiny poslali do Kosova svojich veľvyslancov.
Naopak, Španielsko, Grécko, Cyprus, Rumunsko a Slovensko so vznikom nového štátu na Balkáne nesúhlasia.
Maďarskí separatisti
Spája ich jedno: všetky majú menšiny s menšou či väčšou túžbou po väčšej nezávislosti. Madrid sa bojí o Baskicko a Katalánsko, Gréci s Cyperčanmi o Turkami obývanú časť Cypru, Slováci s Rumunmi tvrdia, že Kosovom by sa mohla inšpirovať ich maďarská menšina.
S vyhlásením, že kosovskú nezávislosť nepodporia, sa poponáhľali aj iné krajiny. Napríklad Azerbajdžan, ktorý už dvadsať rokov súperí s arménskom menšinou na Náhornom Karabachu.
Podobne je na tom Gruzínsko s dvoma sepratistickými republikami. Južné Osetsko a Abcházsko už vyhlásili, že chcú tiež nezávislosť.
Kosovo nepodporia ani Filipíny (strach z moslimskej menšiny) či Srí Lanka, ktorá bojuje proti tamilským tigrom.
Kto stojí kde
Kosovo už uznali: Afganistan, Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Austrália, Turecko, Albánsko.
Neuznajú: Rusko, Čína, Azerbajdžan, Srbsko, Slovensko, Rumunsko, Grécko, Cyprus, Španielsko, Gruzínsko, Vietnam, Filipíny, Srí Lanka.
