BRATISLAVA. Salim Sdiri je skôr introvert. Keď sa však po siedmich mesiacoch vrátil k atletike, odkryl dušu.

Dojali ho francúzski krajania, sklamal ten, čo mu nešikovnosťou aj nešťastnou náhodou spôsobil ťažký úraz.

Večer s nádychom hororu

Bola to hororová scéna. Fínovi Terovi Pitkämäkimu v treťom pokuse na lanskom Golden Gala v Ríme uletel oštep príliš vľavo, mimo výseče. Doplachtil až do diaľkarského sektora a zapichol sa nič netušiacemu francúzskemu skokanovi do boku.

Taliansky majster Európy v tejto disciplíne Andrew Howe, ktorý práve kráčal k Sdirimu, aby s ním prehodil slovko, mal z neba šťastie: „Byť o krok vpredu, prepichne mi hlavu.“

Francúzovi oštep prebodol bok. Okamžite ho previezli na rímsku kliniku Gemelli. Štvorcentimetrovú ranu mu zašili piatimi stehmi a o druhej ráno prepustili. O pár hodín ho však z hotela viezli späť. Vysvitlo, že oštep prenikol až do hĺbky desiatich centimetrov: natrhol pravú obličku a poškodil pečeň.

Návrat mu vlial nádej

Sdiri po siedmich mesiacoch znova skákal. Na halových majstrovstvách Francúzska v Bordeaux. Až prekvapujúco ďaleko. V sobotu vyhral kvalifikáciu výkonom 781 cm a v nedeľňajšom finále sa zlepšil na 798 cm. Skončil druhý dva centimetre za Kafetienom Gomisom.

„Pred pretekmi som si myslel, že ak skočím 760 – 770 cm, budem spokojný,“ priznal sa.

Viac ako výkon ho však šokovalo, ako ho prijali diváci. „Všetci boli šťastní, že ma znova vidia, niektorí mi dokonca doniesli darčeky,“ žasol v rozhovore pre L'Équipe. „To ma poháňalo. Nemyslel som si, že nastane taký mediálny vzruch. Niektorí ho majú radi, ja nie. Som skôr mlčanlivý.“

Mám zmätok v duši

Sdiriho návrat nebol ľahký. Schudol sedem kíl, stratil veľa svalovej hmoty. Keď už si myslel, že je na dobrej ceste, zranil si chodidlo a stratil ešte mesiac.

„Pred súťažou mi silno búšilo srdce, v bruchu som cítil guču,“ spovedal sa novinárom.

Na čo si trúfate na svetovom halovom šampionáte vo Valencii? zaujímalo ich. Sdiri ich miernil: „Limit 810 cm mám z vlaňajška. Dôvera zväzu ma teší, ale zatiaľ neviem, či do Španielska pocestujem. Na rozhodnutie mám ešte niekoľko dní.“

„Mám zmätok v duši,“ priznal. Veľmi túži vrátiť sa čo najskôr na svetovú scénu, ale nie strmhlav. Nechce byť len štatistom. „Nie som si istý, že by som mohol bojovať o medailu. Musím ešte popremýšľať,“ povedal.

Pitkämäki je klamár

Na halovom európskom šam­pionáte 2007 v Birminghame, štyri mesiace pred rímskym mítingom Zlatej ligy, získal Francúz bronzovú medailu. Prvú vo svojej kariére. Naštartovala ho k ďalším métam. Zakrátko sa však ocitol tam, kde nemal a jeho predstavy sa zrazu zrútili ako domček z karát.

Trinásteho júla 2007 chýbalo len málo k tomu, aby sa oštep stal vražednou zbraňou.

Onen rímsky večer, keď mal šťastie v nešťastí, nedokáže vymazať z pamäti. Obeť Pitkämäkiho oštepu je zatrpknutá na Fína aj na svetovú federáciu.

„Som šťastný, že Salim je nažive,“ bola prvá oštepárova reakcia na to, čo sa stalo. „A ja za to ďakujem všetkým bohom.“ Napriek tomu Fín odhádzal zvyš­né tri pokusy.

„Bezprostredne tvrdil, že bol traumatizovaný tým, čo sa stalo. Keď však onedlho hodil svetový výkon roka, ani slovkom nespomenul rímsky incident,“ posťažoval si Sdiri v Internatio­nal Herald Tribun. „Mne pripadá ako klamár.“

Zo sekretariátu IAAF v Monaku mu vraj za sedem mesiacov neposlali ani esemesku.

Sdiri si vo Valencii ešte netrúfa útočiť na medailu, preto zvažuje, či v nej štartovať. Na olympiáde v Pekingu, verí, to bude iné. „Snívam o olympijskom piedestále,“ povedal pre L'Équipe.

Autor: Marián Šimo © SME