
HAVANA, BRATISLAVA. Keď sa kubánsky diktátor Fulgencio Batista opýtal, kto je vlastne Fidel Castro, opísali mu ho ako „neobyčajne schopného politického gangstra, ktorému nejde o peniaze, ale o moc“. Vlastne pritom ostalo. Castro všetko podriadil tomu, aby sa dostal k moci a zotrval čo najdlhšie. Politické presvedčenie ho nezväzovalo. Žiadne nemal.
Demokracia podľa Castra
V roku 1959, keď zvrhol Batistov režim, nehovoril o „komunizme ani o marxizme, ale o demokracii, sociálnej spravodlivosti a plánovanom hospodárstve“. Najprv vládol pomocou dekrétov ako Lenin, neskôr zrušil politické strany a chopil sa moci ako kedysi Hitler.
Ako si demokraciu predstavuje, predviedol už v marci 1959, keď súd pre nedostatok dôkazov oslobodil 44 Batistových letcov obvinených z vojnových zločinov. Castro vtedy vystúpil v televízii a povedal, že súd sa zmýlil. Predsedu súdu našli neskôr mŕtveho a nový súd uväznil letcov na 30 rokov.
Castro neskôr vysvetlil, ako bude Kuba pod jeho vedením fungovať. „Revolučná spravodlivosť nevychádza z ustanovenia zákona, ale z mravného presvedčenia.“ A morálku menil Castro často. Inak to napokon nešlo, ak sa chcel udržať pri moci v časoch studenej vojny. S americkými zbraňami zvrhol Batistu, so sovietskymi ovládal Kubu.
Tesne po revolúcii ešte hovoril s ľuďmi a strpel kritiku. Dal pôdu ľuďom, skvalitnil zdravotnú starostlivosť, zabezpečil 98-percentnú gramotnosť. Nič z toho Kubánci nevyužili. Vedeli čítať a písať, ale nemohli slobodne myslieť ani voliť, čítať nezávislé médiá či cestovať. Aj zhromažďovať sa mohli, len keď to Fidel nariadil. Kto nesúhlasil, na toho nasadili suseda.
VIDEO - Castro ide do dôchodku
VIDEO - ČTK
Revolucionár až do konca
O Kubáncov Fidelovi nešlo. Nemilosrdne prenasledoval svojich oponentov, utiekli pred ním aj jeho príbuzní. Historici hovoria o 12-tisíc popravách a tisíckach mŕtvych Kubáncov, ktorí sa utopili v mori, keď utekali z ostrova slobody.
Nikto však Castrovi nevezme, že dokázal vzdorovať. Prežil pád komunizmu, sedem amerických prezidentov a údajne až 637 pokusov o jeho likvidáciu. Chorobe vzdoroval dlhých 19 mesiacov a nikto si netrúfal predpovedať, či sa vôbec skončí.
Mal mnoho podôb, ale rola revolucionára ho vystihovala najviac. Nedokázal fungovať ako prezident štátu, ktorý treba riadiť. Potreboval nepriateľa, s ktorým mohol bojovať. Nakoniec odstúpil. To je jedna z mála vecí, ktoré mu treba pripočítať k dobru.
Raúl či nová krv?
Kubánsky parlament by mal v krátkom čase zvoliť nového prezidenta, pričom sa spomínajú štyri mená.
Raúl Castro (79): Fidelov mladší brat, ktorý po jeho chorobe dočasne prebral moc v štáte. Patrí medzi starú gardu, aj keď sa označuje za pragmatika. Presadzuje rozvoj Kuby podľa čínske modelu – postupné liberalizovanie ekonomiky bez uvoľňovania politických slobôd. V posledných voľbách získal 99,4 percenta hlasov.
Carlos Lage (56): Viceprezident, uznávaný lekár a politológ. Je tvorcom reforiem zo začiatku 90. rokov, keď sa ostrov otvoril zahraničným investorom a turistom. Jeho zvolenie by mohlo viesť k skutočným zmenám.
Ricardo Alarcón (70): Predseda parlamentu, s bratmi Castrovými to ťahá od začiatku revolúcie. Je skúsený diplomat, ktorý dlhé roky manažoval vzťahy s Amerikou. Jeho nevýhodou je pokročilý vek.
Felipe Peréz Roque (43): Minister zahraničných vecí, pôvodným povolaním inžinier, ktorý pracoval ako šéf prezidentského úradu. Jeho minulosť mu však môže uškodiť, keďže sa považuje za fidelistu a tvrdého obhajcu socialistického modelu.
(hud)
Castro strelil aj kamzíkov
Namiesto jedného skolil kubánsky vodca hneď dvoch kamzíkov.
„Fidel Castro si získal počas dvojdenného pobytu vo Vysokých Tatrách srdcia všetkých priateľstvom, bezprostrednosťou. Akoby na návšteve nebol popredný štátnik, ale dobrý priateľ, čo ho už niekoľko rokov poznáme a vždy sa s ním radi stretneme,“ písala v júni 1972 tlač o návšteve kubánskeho vodcu. Castra v Tatrách po oficiálnom programe čakal rušný víkend. Cítil sa u nás ako doma.
Pamätná je poľovačka na kamzíky. Povolený mal odstrel jedného, ktorého aj strelil. Pri ňom stál ďalší, tak sa vraj spýtal, či môže skoliť aj toho. „Naši nevedeli, ako sa zachovať, tak súhlasili. Mysleli si, že na diaľku netrafí. Ale on trafil,“ spomína Peter Spitzkopf zo Štátnych lesov TANAP-u. Odmieta, že by Castro strieľal z vrtuľníka, čo sa medzi Tatrancami traduje.
Časť pobytu i slávnostný obed si Castro vychutnal v Grandhoteli v Starom Smokovci. Chutili mu bryndzové halušky a ako dar dostal od prvého tajomníka strany Jozefa Lenárta a predsedu vlády Petra Colotku liptovský kroj a vybíjanú valašku.
(vev)
Havana zostala pokojná
O tom, čo bude odchod Fidela Castra znamenať pre demokraciu na Kube, sme hovorili s predstaviteľkou opozície MIRIAM LEIVA.
Ako reagovali Kubánci, keď sa včera ráno dopočuli, že Fidel končí?
"Počula som to iba ráno, keď som si o šiestej pustila správy a až také prekvapenie to nebolo. Ľudia si už zvykli, že je Fidel vážne chorý. Veď sa vzdal moci a vyše rok a pol sa neukázal ani na verejnosti. Šokom skôr bolo, keď sa Kubánci koncom júla 2006 dozvedeli, že Fidela museli operovať. Obávali sa, nevedeli, čo ich čaká. Časom si však zvykli, že sa už k moci zrejme nevráti."
Čo jeho odchod znamená pre disidentské hnutie? Považujete to za začiatok konca 50-ročnej tyranie na Kube?
"Pre nás to bude stále veľmi ťažké, režim pokračuje v represiách a na tom sa v nasledujúcich mesiacoch nič zásadne nezmení. Raúl Castro a ďalší politici chcú presadiť ekonomické zmeny, ale vôbec nemyslia na politické uvoľnenie. Aj tak sa však situácia na Kube veľmi zmenila. Ľudia majú veľké očakávania a existuje národné presvedčenie, že musí dôjsť k zmenám."
Režim nedávno prepustil štyroch disidentov. Je to znak istého uvoľňovania?
"Skôr si myslím, že sa vláda bude snažiť zostať pri moci tichými represiami. Režim teraz chce ukázať svetu, že Kubánci sú šťastní. Chce zmeniť imidž krajiny u medzinárodného spoločenstva. Dokonca sa prihlásil k dodržiavaniu ľudských práv, ale tento záväzok musí byť skutočný, nie iba na papieri. Úrady musia najprv prepustiť 55 politických väzňov, ktorí sedia od marca 2003. Nedopustili sa žiadneho zločinu, iba upozornili na problémy Kuby veľmi konštruktívnou metódou. Nebude to ľahké, ale politické zmeny nemožno zastaviť. Raz určite prídu."
Odíde Fidel definitívne do úzadia, ale bude ďalej poťahovať nitky zo zákulisia?
"Nebude síce na očiach, ale prítomný bude stále. Určite bude zasahovať do rozhodovania a riešiť veci, ktoré sa mu nebudú pozdávať. To bol problém aj posledného roka a pol. Jeho stúpenci blokovali všetky zmeny a nedá sa očakávať, že sa stará garda stiahne."
Aké postavenie má v spoločnosti momentálne Raúl Castro?
"Jeho pozícia je určite silnejšia. Stal sa šéfom armády, čo skrýva veľkú symboliku. Raúl sa možno stane prezidentom, možno to bude niekto z mladšej generácie. Určite to však bude on, kto bude mať skutočnú moc."
Európski lídri na Fidelovo rozhodnutie reagovali slovami, že sa otvára možnosť pre demokratizáciu ostrova. Súhlasíte?
"Ja si nemyslím, že na Kube dôjde teraz k zmene politiky. Európa by mala byť opatrná a vyvarovať sa naivným očakávaniam."
Štefan Hudec
|
|