Podniky z oboch brehov rieky Moravy si povedali, že si vzájomne prestanú kradnúť federálne pohrobky typu lovecká saláma či spišské párky a nebudú po Bruseli chcieť ochrannú známku pre údeniny na úkor toho druhého.
Slováci, ktorých žiadosti o registráciu desiatkov výrobkov vyvolali vlani protest Českého zväzu spracovateľov mäsa, hodlajú postupovať spoločne s českými kolegami. Ochranné známky pre špekáčiky či loveckú salámu tak majú šancu získať podniky z oboch štátov.
Česi protestovali proti tomu, že keby registráciu získali len Slováci, tunajší výrobcovia by museli svoj tovar premenovať – trebárs na buřťáčky alebo sa orientovať podľa slovenskej receptúry.
Laikovi to môže v prípade takých spišských párkov znieť logicky – Spišská Nová Ves leží na východe Slovenska. Česi sa báli, že Slováci zviažu receptúru s regiónom do tej miery, že napríklad pravé spišské nožičky nebude možné vyúdiť bez dreva zo spišských lesov, čo by ich výrobu v Česku znemožnilo.
Konkurenčný boj mäsových kráľov z bývalej federácie zaváňal bolením hlavy, a tak euroúradníci rozhodli najrozumnejšie, ako mohli: je to spoločné dedičstvo, takže sa dohodnete medzi sebou, a potom príďte požiadať o známku. Sami ste bez šance, znel verdikt Bruselu. Česko-slovenský zmier nasledoval.
Špekáčikgate pripomenula rodiaci sa fenomén medzi českými podnikmi: ich vášeň pre registráciu českého tovaru. Z nových štátov únie je Česko suverénne najaktívnejšou krajinou. Má ich na svojom konte už desať.
Na porovnanie, Slováci zatiaľ získali konečnú pečiatku len na jednu pochutinu skalický trdelník.
