VATIKÁN, BRATISLAVA. Továreň na svätých. Aj takto posmešne sa hovorilo cirkvi počas pontifikátu Jána Pavla II., ktorý blahorečil a svätorečil viac osôb ako hociktorý z jeho predchodcov. Príkladom šli aj biskupi, ktorí predkladali svoje návrhy na svätcov „pričasto“.
Centrum rímskokatolíckej cirkvi tak pri evidencii vyše dvoch tisíc nedoriešených prípadov blahorečenia alebo svätorečenia, ktoré sa nakopili najmä počas posledných dvoch dekád, spozornelo. Podľa nového dokumentu, ktorý v pondelok predstavil Vatikán, majú byť biskupi pri výbere opatrnejší.
Najzásadnejšou zmenou má byť rešpekt k tradícii päťročného obdobia, po ktorom sa môže začať procesu blahorečenia (prvý krok ku svätorečeniu) navrhovanej osoby.
Výnimka pre pápeža
To môže porušiť iba pápež. Ján Pavol II. tak urobil v prípade zakladateľky rádu Misionárok lásky Matky Terezy, keď s procesom blahorečenia začal dva roky po jej smrti. Benedikt XVI. takto poctil svojho predchodcu len dva mesiace po tom, čo skonal.
Podobne začiatok procesu blahorečenia karmelitánskej sestry Lucie dos Santosovej súčasný pontifik urýchlil o tri roky. Dos Santosová (na snímke Reuters) bola jedným z troch detí, ktorým sa v roku 1917 mala v portugalskej Fatime zjaviť Panna Mária.
Prvý poľský pápež tvrdil, že svet potrebuje svätých ako inšpirujúce príklady. Za 27 rokov svojho pontifikátu Ján Pavol II. blahorečil 1338 a svätorečil 482 osôb. Jeho nástupca Benedikt XVI. kráča v jeho šľapajách.
Benedikt má svätých rád
Na konte má už 577 blahorečených a svätorečených. „Za poldruha roka to je už asi tretina z počtu, aký vymenoval Ján Pavol II. za celý svoj pontifikát,“ povedal na tlačovej konferencii kardinál Jose Saraiva Martins, ktorý vedie vatikánsku Kongregáciu pre kauzy svätých.
