Naoko sa hnevá a bráni svojho brata Srba a chce, aby Bezpečnostná rada OSN povedala Albáncom, že padli na hlavu a nech rýchlo na celú svoju nezávislosť zabudnú. Inak, a tu už to smrdí vyhrážkami, by sa mohlo zblázniť Abcházsko a Južné Osetsko, a vyhlásiť nezávislosť od Gruzínska.
Naostatok, vedenie týchto separatistických kaukazských minirepublík už niekoľkokrát vyhlásilo, že ich snom je stať sa kúsočkom ruského impéria, poberať jeho dôchodky, cestovať s ruským pasom, ohrievať sa ruským plynom a pýšiť sa ruským prezidentom. Tieto dve enklávy ani tak nechcú byť nezávislé, ako ruské. Lenže ako by to vyzeralo, keby to otvorene priznali?
Maškrty sú na dosah a impérium znovu chce po čase expandovať. A aké je to impérium bez teritoriálnej expanzie. V Kremli si už mädlia ruky a ďakujú horlivým Albáncom, že sa do toho pustili.
Teraz už Abcházcov a Osetov nikto neudrží.
Abcházsky prezident Sergej Bagapš už vyhlásil, že Suchumi sa v najbližšom čase obráti na Bezpečnostnú radu, aby zmerala rovnakým metrom aj abcházsku žiadosť.
V Kremli sa tak nepochybne oslavovalo rovnako ako v Kosove. S tým rozdielom, že na verejnosti sa prezident aj politici pohybovali so zachmúrenými výrazmi, akože ich tá situácia znepokojuje. Blafovali. Neznepokojuje, dodáva im chuť zobnúť si.
Kto sa teraz odváži vzdorovať túžbe abcházskeho a osetského ľudu odtrhnúť sa od „zlého“ Gruzínska? Toho Gruzínska, čo sa hrnie do NATO a Európskej únie.
