BRATISLAVA. Náš reprezentačný futbalový brankár Štefan Senecký (na snímke SITA dolu), ktorého spoluhráči volajú Stef a fanúšikovia Seneky, hoci ich presviedčal, že v Nitre bol Seno, má smolu na spoluhráča z reprezentácie.
Senecký z 27 zápasov vychytal v drese Ankarasporu v deviatich nulu. Ďalšiu mu prekazil gólom v pohári práve Filip Hološko (na snímke SITA hore) z Besiktasu. Ten urobil v zime vydarený krok odchodom z Manisasporu. Tam by hral o záchranu, teraz bojuje o titul.
Seneckého naštval najskôr v pohári, keď dal jediný gól Besiktasu. Filipi, ako Hološka volajú, akoby sa strelecky šetril zase na súboj so Seneckým. Vo víkendovom ligovom dueli mu dal gól na 2:0. Pár minút pred koncom vyskakoval od radosti Seno, Ankara vyrovnala.
„Rozhodca nastavil neuveriteľných päť minút, hoci nebolo za čo. Dobre sme sa bránili, ale pár sekúnd pred koncom jeden z Besiktasu vystrelil po mojej pravej ruke, kam som sa vrhol, lenže náš obranca zmenil smer letu lopty do opačného kúta. Vlastenec znamenal, že sme zostali bez bodov,“ ťažkal si Senecký.
Ako prvý z hráčov na ihrisku po dueli ušiel do kabíny a tam si vykričal zlosť nad bezmocnosťou po takom smoliarskom závere.
Smolu mal aj pri Hološkovom góle, čo priznal aj sám strelec, ktorý dal svoj prvý ligový gól za Besiktas.
„Ak by som trafil naplno, asi by to chytil. Kopol som však akýmsi koníčkom so šťastím ponad neho, ako padal na trávnik.“
Ťažko sa dalo hovoriť o trávniku, lebo na rozmočenom blatistom teréne celý zápas husto snežilo. „Filip to trafil skutočne náhodou, tuším pätou kopačky. On mal šťastie, ja smolu,“ hovorí Senecký, s ktorým sú v klube v hlavnom meste absolútne spokojní.
Pred jeho príchodom mal klub jediný bod, teraz ich má 23. „Hovoria, že ak by som neprišiel, vypadli by,“ teší sa z uznania Nitran. Podľa neho si v Turecku viac zachytá ako v slovenskej lige, nie je tam vraj toľko nudy. Berú ho už aj diváci, pri nákupoch v meste od neho pýtajú „formu“.
„To je po turecky dres,“ vysvetľuje Seneky. Ale nemôže vraj „formy“ stále rozdávať.
S Hološkom si pri prvom dueli vymenili dresy, teraz Štefan nazlostený trielil tak rýchlo do kabíny, že nemenili. „Zostali mi tak až dva,“ usmieva sa Filip. „V polčase sme sa totiž pre sneženie prezliekali.“
|
|
