BRATISLAVA. Vznik nového rímskokatolíckeho arcibiskupstva a biskupstva, a nového gréckokatolíckeho arcibiskupstva si vyžiada od štátu náklady, s ktorými rozpočet ministerstva kultúry na cirkvi tento rok nerátal. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik ich veľmi nahrubo odhadol na desať miliónov. „Treba sa ešte zorientovať aj v priestoroch.“
Štát podľa zákona platí registrovaným cirkvám náklady na administratívu. Poskytuje príspevok na prevádzku biskupských úradov, či iných ústredí cirkví. Kováčik pripomína, že štát neplatí všetky prevádzkové náklady úradov.
Pre štát by bolo jednoduchšie, keby sa hranice diecéz menili na začiatku rozpočtového roku, cirkev však má právo usporiadať si svoje záležitosti samostane. Hoci sa o nových diecézach hovorilo už dávnejšie, pápež ich oficiálne vyhlásil len pred niekoľkými dňami.
Vatikán má podľa základnej zmluvy dať Slovensku dôvernú informáciu o zmene diecéz ešte pred jej zverejnením, čo aj urobil. Ministerstvo kultúry nechcelo komentovať, z akých zdrojov náklady pokryje. Ministerstvo financií zatiaľ žiadnu požiadavku na peniaze nedostalo.
Budúce sídlo arcibiskupstva v Bratislave na Špitálskej ulici je podľa hovorcu arcidiecézy Tibora Hajdu pripravené. Ešte sa nevie, kedy sa doň nový arcibiskup presťahuje, ani či si v budúcnosti vyžiada nejaké výraznejšie náklady na opravu.
Budova bývalého žilinského „Sirotára“, bola podľa hovorkyne banskobystrickej diecézy Zuzany Juhaniakovej opravovaná pred 10 rokmi. „Prevádzkové náklady zatiaľ nemôžeme odhadnúť.“
Na cirkvi išlo v minulom roku zo štátneho rozpočtu spolu 929 miliónov korún (v roku 1999 to bolo 476 miliónov), z toho na rímskokatolícku 521 a na gréckokatolícku 92 miliónov. Katolícka charita dostala ešte takmer 64 miliónov, KBS takmer 4 a konferencia predstaviteliek ženských rehôľ 10,5 milióna.
