KOSOVSKÁ MITROVICA. Kým kosovskí Albánci už deň dopredu oslavovali v uliciach svoju nezávislosť, v srbských dedinách a enklávach žiaden dôvod na oslavu nebol. Srbov, ktorí považujú južnú provinciu za kolísku svojej kultúry, žije momentálne v Kosove asi stotisíc a odtrhnutie od Belehradu nechcú.

Na sever od rieky Ibar

Symbolom etnického rozdelenia nového štátu je Kosovská Mitrovica. Jej srbskú a albánsku časť od seba oddeľuje rieka Ibar. Mediálne prirovnanie k Berlínskemu múru nie je úplne presné, obidve etniká môžu po kontrole kosovskej polície a za dozoru jednotiek KFOR prejsť cez most na druhú stranu.

Je sobota dopoludnia a v južnej časti mesta Albánci predávajú pyrotechniku na chystanú nedeľnú párty. Medzitým niekoľko stoviek Srbov na omši v kláštore Sokolice pritakáva biskupovi Artemijovi. Najvyšší kosovský duchovný v rozhovore pre srbský denník Glas Javnosti vyzval Belehrad, aby Kosovo udržalo aj za cenu vojny.

Srbi z Mitrovice Kosovo opustiť nechcú. „Tu som sa narodil a tu aj zomriem. Aj moje deti,“ hovorí starší pán, ktorého prítomnosť novinárov dráždi. Reportéri z celého sveta si vybrali práve Mitrovicu ako príklad etnického rozdelenia provincie.

Rozdelí sa Kosovo?

Budúcnosť severného Kosova je ešte stále otázna. Srbi si po vyhlásení nezávislosti pripravujú vytvoriť ku kosovskému štátu svoje vlastné inštitúcie vrátane parlamentu. Je tiež možné, že sever provincie zostane napokon súčasťou Srbska a neveľká rieka Ibar rozdelí nielen Mitrovicu, ale celé Kosovo.

Srbské enklávy žijúce na juh od mesta však určite pripadnú Kosovu. V trojtisícovej dedine Prilužie asi dvadsať kilometrov od Prištiny je v sobotu podvečer pusto.

Nejaký vzruch je cítiť iba z miestneho pravoslávneho kostola. Domáci inštalujú nový luster.

„Vyzbierala sa naň celá dedina,“ hovorí nám miestny kňaz Milomír. V Priluží slúži už štyri roky, no nový kostol postavili iba pred rokom, čo je tiež znakom, že miestni Srbi neplánujú vo veľkom opúšťať Kosovo. „Kam by išli? Tu majú domy aj pôdu, čo ich živí,“ dodáva duchovný. Problémy s Albáncami údajne v Priluží už nemávajú, etnické konflikty pripomína neudržiavaný pomník na malom námestí, ktorý je venovaný Srbom zabitým v roku 1999.

Rakija za radikála Nikoliča

Iba o pár kilometrov sa nachádza ďalšia srbská dedina Plemetina. V miestnej krčme, inak plechovej búde vo veľkosti tri krát tri metre, popíjajú domáci rakiju a hrajú kocky.

Na stene je zavesená zástava Srbskej radikálnej strany. Práve jej kandidát na prezidenta Tomislav Nikolič získal vo februárových voľbách v Kosove väčšinu.

„Nie, nechystáme sa odísť,“ pridáva sa miestny krčmár Vladimír. Hovorí, že konflikty s Albáncami v Plemetine nemávajú. Napriek tomu na nákupy do srbských centier v Kosove v Mitrovici či Gračanici pri Priš­tine chodievajú domáci autom. Je to údajne bezpečnejšie ako hromadnou dopravou.

V Plemetine stojí okrem Srbov aj asi tristo rómskych domov. Pripomínajú, že Kosovo je skutočne multietnické.

Až medzi nimi sa nájdu niektorí, ktorí chystajú pobaliť svoj neveľký majetok a odísť. „Pôjdem do Srbska,“ hovorí nám mladý Róm v otrhanej vetrovke. V Kosove si nemôže nájsť prácu a s Albáncami sa podľa neho žiť nedá.

Slovenskí vojaci strážia najväčší srbský pamätník v Kosove

Po vyhlásení nezávislého Kosova tam bdejú nad bezpečnosťou misie NATO, OSN a najnovšie aj Európskej únie.

KOSOVSKÁ MITROVICA. Od víkendu Kosovo už nestrážia len medzinárodné jednotky OSN (UNMIK) či NATO (KFOR). V piatok o polnoci sa začala oficiálne aj misia Európskej únie (EULEX). Jej dvetisíc príslušníkov má najbližšie mesiace spolu z kolegami z iných misií strážiť čerstvo vznikajúci štát a predísť konfliktom medzi albánskou väčšinou a srbskou menšinou.

Slovenskí vojaci s tým už skúsenosti majú. V Kosove v rámci misie aliancie KFOR strážia monument, ktorý pripomína Srbom slávnu bitku na Kosovom poli. Priestor neďaleko Priš­tiny má pod dohľadom vyše sto vojakov v rámci misie aliancie KFOR. Najväčší srbský monument, ktorý je venovaný bitke z roku 1389, strážia už šiesty rok.

Destinácia zájazdov

Po vojne v 90. rokoch z neho Albánci ukradli zlaté ornamenty. Aj preto je vstup do objektu povolený iba so súhlasom velenia NATO. „Občas sem chodia srbské zájazdy,“ hovorí jeden z vojakov. Najmä na Vidov dan, 15. júna, keď si najslávnejšiu porážku v histórii Srbi pripomínajú. Albánske snahy nejakým spôsobom pamätník poškodiť však už nebývajú.

Väčšina slovenských vojakov v Kosove prišla z Michaloviec. Zodpovedajú za priestor zhruba 60 štvorcových kilometrov okolo Prištiny.

Kenskí vojaci strážia mier

Niektorí z našich vojakov v čase vyhlásenia nezávislosti hliadkovali v uliciach. Už len prítomnosť vojakov je vnímaná ako prevencia pred možnými nepokojmi. Príchod novej európskej misie sprevádzal ostrý nesúhlas Srbska a Ruska, ktoré ju pokladajú za ilegálnu a jej vstup na srbské územie za okupáciu.

Európa to odmieta, podľa nej jej legitimitu zaručuje rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1244 z roku 1999. Do štyroch mesiacov by mala misia úplne nahradiť súčasné jednotky OSN UNMIK. Väčšina Kosovčanov to víta.

„Ľudským právam nás učia ľudia z krajín, kde nepoznajú ani splachovací záchod a sami majú doma nepokoje,“ hovorí Enis, 22-ročný študent, ktorého rodina prenajímala izbu príslušníkom z Bangladéša. Kosovčania tak prídu o mentorov z exotických krajín ako Keňa, Filipíny či dokonca z Východného Timoru.

Misia EULEX

Policajná misia Európskej únie by mala po prechodnom období 120 dní prevziať zodpovednosť za Kosovo od misie OSN (UNMIK).

Má 2­tisíc príslušníkov. Mala by radiť najmä kosovskej polícii, súdom či väzenským zariadeniam.

Autor: Tomáš Vasilko © SME