Keď učiteľ naučí dieťa čítať, architekt postaví dom alebo automechanik opraví auto, vidí hmatateľné výsledky svojej práce. Svet sa už na prvý pohľad zdá lepším. Ale politici sú nepoučiteľní a aj iné svety, kde sa pohybujú novinári, sú často nenapraviteľné. Je len výnimkou, ak sa médiám podarí odvolať ministra, čo nezvláda miliardové tendre, alebo zastaviť výstavbu nezmyselnej skládky. A aj vtedy sa o zásluhy musia deliť s občianskymi aktivistami, informátormi či politikmi, čo vycítili šancu.
Áno, čítanosť, sledovanosť, počúvanosť, návštevnosť, predaný náklad, tržby a ďalšie čísla zoradené vo farebných tabuľkách s väčším počtom riadkov ako tento stĺpček, prípadne strmhlav klesajúce krivky, sú spätnou väzbou. No na otázku, či robí žurnalista svoju prácu dobre, odpovedajú zriedka.
Rovnako ako účastníci skupinových focusových prieskumov, na ktorých je najzábavnejšie, že ako voyeur v utajení môžete sledovať, ako sa cudzí ľudia rozprávajú. Príjemná zmena oproti tomu, keď na vás z pohodlia vlastnej anonymity nadávajú na internetových fórach, ktoré je v záujme vlastného duševného zdravia lepšie nebrať ako zdroj reálnej spätnej väzby.
A tak sa žurnalisti napokon v skutočnosti najviac spoliehajú na hodnotenie manželky, detí, kamarátov v krčme, ktorí sú spolu s pochvalou šéfa nakoniec pre pocit z vykonanej práce asi najdôležitejší.
Nerátajúc bezobsažné výlevy frustrovaných sťažovateľov, nie sú ľudia z médií zahltení nadbytkom spätnej väzby. Keď sa vám bude nabudúce páčiť reportáž v televízii alebo text v novinách, pošlite autorovi email.
Poteší sa.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
