Združenie slovenských spotrebiteľov chce presadiť, aby predávajúci museli deklarovať energetickú náročnosť bytu. Zo zákona o energetickej certifikácii, ktorý platí od januára, to netreba. Realitky to nepovažujú za podstatné, kupujúcich často zaujíma len cena pri predaji a nie cena prevádzky bytu.
Staré okná, nezateplený panelák, rohový či nepodpivničený byt. Vďaka týmto "maličkostiam" sa môže práve kúpený byt poriadne predražiť. Zvyšujú totiž náklady na vykurovanie. Platby za teplo sa podľa Združenia slovenských spotrebiteľov môžu dokonca priblížiť až k mesačným nákladom za poskytnutý úver na nehnuteľnosť.
Príliš drahá neinformovanosť
Mnohí tak už kúpili mačku vo vreci. Až dodatočne totiž zistili, že platia príliš vysokú cenu za kúrenie a teplú vodu. "Kúpila som pred dvomi rokmi byt. Mesačne zaň platím viac ako štyri tisíc korún. Kamarátka o pol roka kúpila neďaleko mňa rovnaký byt, platí však o tisíc korún menej. Ich dom je totiž zateplený a s meračmi. Platí tak iba za spotrebované teplo, ja platím teplo podľa veľkosti bytu. Informácie o platbách za kúrenie som si nepýtala," priznáva chybu Bratislavčanka Iveta.
Združenie slovenských spotrebiteľov preto chce, aby predávajúci museli deklarovať energetickú náročnosť bytu. Podľa združenia je v záujme spotrebiteľov, aby sa audity začali vykonávať čo najskôr, čím by sa tiež sprehľadnil realitný trh. Josef Lounek zo Združenia to prirovnal k predaju ojazdeného auta. "Predávajúci musí v kúpno-predajnej zmluve deklarovať chyby vozidla. Ak kupujúci pri užívaní dodatočne zistí nedostatky, ktoré mu predávajúci neoznámil, môže od zmluvy odstúpiť," konštatuje Lounek. Byt je pritom podľa neho životnou kúpou, keďže väčšinou si ľudia berú niekoľko miliónové úvery, ktoré splácajú aj dvadsať, či tridsať rokov.
Hypotéka za malú spotrebu?
Do polovice marca, kedy je svetový deň práv spotrebiteľov, by chcel Lounek získať pre tento projekt banky aj realitné kancelárie. Združenie totiž rozmýšľa o tom, že by deklarovanie energetickej hospodárnosti mohlo byť jednou z podmienok na pridelenie hypotekárneho úveru. Výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský zatiaľ nevie povedať, či by s tým banky súhlasili. "Považujem to za príliš tvrdú podmienku. Vyjadriť sa však budeme vedieť až po rokovaniach," dodal. Šéf Národnej asociácie realitných kancelárií Ľubomír Kardoš si zase myslí, že je to zbytočné. Každý, kto kupuje nehnuteľnosť, by si mal podľa neho zistiť, v akom stave sa byt nachádza. Ak však nie sú na trhu byty určitej kategórie, napríklad dvojizbové, a je po nich veľký dopyt, kupujúci zaplatí aj za energeticky náročný byt požadovanú sumu. "Ešte som sa však za devätnásť rokov nestretol s tým, že by nejaký kupujúci reklamoval privysokú spotrebu energií," dodáva Kardoš. Podobný názor majú viacerí realitní makléri, keď tvrdia: fakty o energiách sú dostupné, ak ich niekto veľmi chce poznať. Niektorí kupujúci zájdu za správcom a informujú sa, prípadne požiadajú o možnosť nahliadnuť do vyúčtovania Napriek tomu mnoho kupujúcich má o danej veci veľmi chabé vedomosti, pretože
sa o náklady na teplo za kupovaný byt zriedkakedy zaujímajú. Poväčšine preferujú iné kritériá, najmä cenu.
Áčko je prvá trieda
Hovorca ministerstva výstavby Miroslav Bátovský tiež pripomína, že ak neexistuje energetický certifikát pre celý bytový dom, nie je možná ani certifikácia bytov. "Energetický certifikát budovy ako jedno z kritérií na stanovenie výšky ceny pri predaji nehnuteľnosti by určite malo svoje opodstatnenie. Upozorňujeme ale, že povinnosť vykonať energetickú certifikáciu sa nevzťahuje na všetky budovy," konštatuje Bátovský.
Energetické certifikáty musia mať totiž iba nové a rekonštruované stavby či budovy určené na predaj alebo prenájom. Táto povinnosť platí už vyše mesiaca. Domy, či budovy budú zaradené do tried od A až po G. Čím vyššia trieda, tým úspornejšia budova.
Ak ale budova certifikát má, môže ho dostať aj jednotlivý byt alebo iná časť domu, ktorá sa používa samostatne.
Počiatočné náklady pri certifikácii sú síce vyššie, ceny za certifikáty sa totiž môžu vyšplhať aj nad 20-tisíc korún (pri rodinných domoch, pri administratívnych budovách aj viac), zavedené opatrenia by však časom mali priniesť úsporu energií.
O certifikátoch
Energetická certifikácia sa týka len celých budov. Smernica č. 2002/91/ES Európskeho parlamentu a rady zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov pripúšťa síce aj energetickú certifikáciu jednotlivých bytov v bytových domoch, avšak len na báze dobrovoľnosti. Nedá sa pritom spraviť nezávisle od energetickej certifikácie celej budovy. Tepelná ochrana obvodového plášťa a strechy budovy sa nedá oddeliť len pre jeden byt a aj spoločné časti budovy je veľmi obtiažne z hľadiska energetickej hospodárnosti pričleniť k jednotlivým bytom. Energetickú hospodárnosť bytu ovplyvňuje aj to, či je byt rohový, podpivničený, či má vymenené okná, ale aj počet okien.
Energetický certifikát musí obsahovať
- údaj o zaradení do kategórie,
- číselné ukazovatele vyjadrujúce minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť určené pre jednotlivé miesta a spôsoby spotreby energie v budove a na úroveň tvorby emisií oxidu uhličitého v budove podľa technických noriem,
- výsledky výpočtu,
- opis technických a energetických charakteristík budovy a technického a technologického zariadenia a jej zatriedenie do energetickej triedy,
- opis nedostatkov.
Ktoré stavby a budovy nemusia mať energetický certifikát?
- budovy vyhlásené za národné kultúrne pamiatky, budovy v pamiatkovej rezervácii alebo zóne a budovy uvedené do užívania pred rokom 1947,
- kostoly a iné náboženské budovy,
- dočasné stavby, ktoré sa budú užívať kratšie ako dva roky,
- priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,
- bytové domy, ktoré sa užívajú menej než štyri mesiace v roku,
- samostatne stojace budovy, ktorých podlahová plocha je menšia ako 50 metrov štvorcových.
Zdroj: zákon o energetickej hospodárnosti budov
