Všetko sa začalo pred dvoma rokmi článkom v islandských novinách o investičných možnostiach na Slovensku. Minulý týždeň už nový investor poklopkával po základnom kameni pilotného projektu. Developerská spoločnosť Mono, ktorá je dcérou expandujúceho holdingu KGS z Islandu, sa v najbližších rokoch plánuje zamerať len na Slovensko. Po prvom projekte v Záhorskej Bystrici by mali nasledovať ďalšie. Podľa konateľa spoločnosti Gunnara Örna Kristjánssona je developerská budúcnosť v zameraní sa na doplnkové služby a v ponuke pre strednú triedu.
K investovaniu na Slovensku ste pristupovali netradične. Na rozdiel od iných zahraničných developerov ste nezačali na väčších trhoch v Poľsku či v Českej republike, ale hneď u nás. Prečo?
Predtým, ako sme prišli na Slovensko sme si o vašom trhu veľa vecí zisťovali - aká je legislatíva, ekonomická situácia. Vyšlo nám z toho, že tento trh je pre investorov veľmi zaujímavý a veríme tomu, že vývoj ekonomiky v najbližších piatich rokoch bude podobný ako doteraz.
Pri vašom pilotnom projekte v Záhorskej Bystrici ste v polovici. Zodpovedá výsledok očakávaniam?
Predávať byty sme začali vlani v septembri a už sme predali stoštyridsať bytov. To je viac, ako sme čakali. Teraz spolu s položením základného kameňa našej stavby spúšťame druhú fázu predaja. Ďalší, tretí balík bytov, príde na trh na jar a v lete. Záujem je veľký, som presvedčený, že do konca roka byty predáme.
Budete na Slovensku v projektoch pokračovať?
Keď sme na Slovensku začínali, zvažovali sme, či štartovať v Záhorskej Bystrici alebo či spustiť projekt aj inde. Boli sme tak povediac vo fáze učenia. Tá je už teraz za nami, môžeme ísť ďalej.
Pochádzate z krajiny, kde sa vo veľkom využívajú na vykurovanie geotermálne zdroje. Slovensko síce nie je Island, ale takéto zdroje má tiež, ich využitie však ešte nie je dostatočné. Zvažujete pôsobenie aj v tejto oblasti?
Určite áno. Chceme vyhľadávať príležitosti na využitie energie z geotermálnych zdrojov. Na Islande existuje spoločnosť, ktorá vyrába zariadenia potrebné pre využitie horúcich prameňov. V našej krajine dávame veľký dôraz na environmentálne správanie a využívanie obnoviteľných zdrojov, všetky domy vykurujeme horúcou vodou z vrtov. Veľkú elektráreň na geotermálnu vodu má napríklad samotné hlavné mesto Reykjavík.
Developeri sa do projektov nového bývania, ktoré by využívali geotermálne vody veľmi nepúšťajú. Zatiaľ sa stavajú skôr termálne akvaparky či kúpaliská. Pritom mestá vlastnia mnohé vrty a niekde dokážu aj teplom z prameňa vykurovať súčasné sídliská. Čo nové by ste dokázali priniesť na trh?
Myslím, že je to naše know-how, ktoré sme nadobudli na Islande. Ale tu je vždy potrebné spolupracovať so slovenským partnerom a s miestnou autoritou - samosprávou.
Sprevádzkovanie vrtu je veľmi drahá záležitosť. Mnohé obce či mestá vlastnia staršie vrty. Ak do toho vstúpi developer, ktorý postaví aj nové bývanie, boli by tieto projekty cenovo prijateľné natoľko, aby to kupujúci dokázali zaplatiť?
Aby sa celý proces využitia geotermálnej energie mohol naplno rozbehnúť, musia obce získať investorov a banky. A treba aj získať peniaze z eurofondov. Ak je na Slovensku horúca voda, je potrebné ju využívať, je oveľa lacnejším zdrojom energie ako iné, tradičnejšie. Preto má budúcnosť. Všetko je otázkou zvládnutia vstupných investičných nákladov.
Slovensko má za sebou dynamický rok, ceny nehnuteľností rástli veľmi rýchlo. Predpokladá sa, že v tomto roku bude v Bratislave tempo rastu cien bytov pomalšie a developeri sa presunú od luxusných projektov k bytom pre strednú vrstvu. Čo si o tom myslíte?
Toto je úplne normálny proces, náš projekt sa už na strednú triedu sústreďuje. Je potrebné začať sa pozerať dopredu a ponúknuť niečo viac - my sme do štandardu bytov na rozdiel od iných zahrnuli aj kuchynské linky so základnými spotrebičmi i šatníky. Dodatočné služby - to je budúcnosť v tomto biznise. Je to služba pre zákazníka. Ten už dostane len kľúč a môže bývať.
Plánujete sa zamerať len na Bratislavu?
V Bratislave samozrejme hľadáme príležitosti, ale pozeráme sa aj inde.
Z pohľadu developera, ktoré mestá majú v súčasnosti najväčší potenciál rozvoja?
Stále je to tak, že z východu Slovenska sa ľudia sťahujú na západ. Developer ich musí zastihnúť ešte po ceste.
Veľa developerov sa sťahuje za príležitosťami na východ, je to preto, že štát plánuje rýchlo stavať diaľnice...
To je logické, na rozvoj ciest možno získať prostriedky z Európskej únie. Doprava je jedna z možností, na ktorú využili viaceré štáty európske financie.
Chystáte sa zo Slovenska expandovať do Českej republiky alebo do Poľska?
Nie, zatiaľ sme sa stretli so zaujímavými ľuďmi na Slovensku. Rozhodli sme sa preto najbližšie tri až päť rokov na Slovensku zostať.
Aký balík peňazí ste sa tu rozhodli preinvestovať?
Počas dvoch rokov sme do projektu v Záhorskej Bystrici investovali 750 miliónov korún. Predpokladám, že v najbližších troch rokoch uskutočníme štyri až päť podobných projektov. Všetky chceme zamerať na strednú vrstvu. To je segment s potenciálom rastu i s potrebou bývania.
Gunnar Örn Kristjánsson
Ukončil Islandskú univerzitu (The University of Island), odbor ekonómia. Začínal v oblasti verejných financií, neskôr si založil vlastnú poradenskú firmu. Od roku 1994 do roku 2004 bol výkonným riaditeľom a prezidentom nadnárodnej potravinárskej spoločnosti, po odchode sa začal venovať vlastnému biznisu. Zameriava sa na investovanie do rôznych oblastí, okrem iného aj realít. V súčasnosti je na Slovensku konateľom developerskej spoločnosti Mono.
Rezidencia Záhorská
Základný kameň stavby Rezidencia Záhorská položili koncom uplynulého týždňa. Tvoriť ju bude sedem bytových domov s takmer tromi stovkami jedno- až štvorizbových bytov. Výstavba komplexu je rozdelená do niekoľkých fáz. Prvé hotové byty, štandardne vybavené značkovou kuchyňou a šatníkom, by mali novým majiteľom odovzdať do užívania v apríli 2009.
Ako zdôraznil starosta mestskej časti Záhorská Bystrica Vladimír Kubovič, nová bytová zástavba prinesie so sebou nárast obyvateľov a tým aj novú dimenziu rozvoja. Kým v súčasnosti sa s niečo vyše tritisíc občanmi Záhorská Bystrica radí medzi malé mestské časti, do piatich rokov by sa ich počet mal zvýšiť o takmer osemdesiat percent. "To prinesie nielen nové možnosti a príležitosti pre rozvoj služieb, ale aj úlohy v súvislosti s technickou infraštruktúrou, miestnymi komunikáciami a dopravnými trasami," povedal starosta. Zonálna štúdia územia i nový plán hlavného mesta SR Bratislavy podľa neho s takýmto rozvojom ráta. Snahou obce je naďalej zachovať charakter územia a popri nízkopodlažnej výstavbe a občianskej vybavenosti zamerať sa aj na skvalitnenie športového zázemia širokého okolia v priestoroch Kulháň-západ.
Halka Tytykalová
