Ako dlhoročný šéf Goddardovho vesmírneho inštitútu NASA sa významne zaslúžil o dnes už historické kozmické misie sond Galileo, Pioneer a Voyager. Sondy nám odkryli tajuplné svety vzdialených obrých planét a okrem Galilea nedávno prenikli až na hranice slnečnej sústavy.
Jeho spolupracovníci spomínali, že Jastrowovo nadšenie pre vedu bolo priam nákazlivé. Keď sa zahryzol do projektu, často pracoval aj po nociach, a od podriadených očakával to isté. Pracovné a prednáškové sály mu však boli malé, chcel sa podeliť so svojimi myšlienkami so širokým publikom. Keď v roku 1967 vyšla jeho kniha o červených trpaslíkoch a bielych obroch, stala sa razom bestsellerom.
Mnoho Američanov túžilo dozvedieť sa viac o prebiehajúcich pretekoch v kozme, a Jastrow im predložil fascinujúce a súčasne zrozumiteľné vysvetlenie. Bol to on, kto prirovnal mesačné kamene z Apolla 11 k Rosettskej doske, z ktorej raz prečítame históriu celej slnečnej sústavy.
Možnosť pochopiť vznik vesmíru alebo života však posudzoval skepticky, a aj keď bol ateista, niektoré jeho myšlienky si osvojili prívrženci inteligentného dizajnu. Skeptikom bol aj v otázke klimatických zmien. Nechcel zobrať do úvahy argumenty klimatológov a zostal presvedčený, že ľudia majú veľmi málo síl na to, aby dokázali ovplyvniť podnebie.
(ač)
