Topoľ biely je strom vysoký okolo 25 metrov, s belavou borkou, listy má laločnaté, nerovnako zúbkované, na rube belavo plstnaté.
Topoľ čierny je strom vysoký tiež okolo 25 metrov, listy sú na rube zelené, na líci lesklé. Rastie v lužných lesoch, ale ním vysádzajú parky.
Topoľ osika dosahuje výšku až 20 metrov, borka je žltohnedá, listy sú okrúhle, tupo zúbkaté so sploštenou stopkou, ktorá spôsobuje, že sa vo vetre trasú. Osika rastie tiež v lužných lesoch, ale i na skalách, lesných svetlinách a v lesných lemoch.
Zberajú sa predovšetkým púčiky na jar pred rozkvitnutím (koniec februára, marec a apríl, podľa počasia). Najlepšie sa zberajú v parku po zoťatí alebo prerezávaní vetiev, vo voľnej prírode je vhodné vyraziť na zber po silnom vetre, keď na zemi ležia odlomené vetvy - topole ich majú pomerné krehké. Získané púčiky sa sušia rýchlo, umelým teplom, teplota nemá byť vyššia ako 42 °C. Ďalej sa zberá kôra, na jar alebo v jeseni.
Púčiky obsahujú silicu, živice, trieslovinu, glykozidy salicín a populín, flavonové glykozidy, vosky. Kôra obsahuje triesloviny, horčiny, populín.
Topole znižujú obsah močoviny v krvi, sú močopudné, dezinfikujú močové cesty, hoja zápaly močového mechúra a zápaly prostaty, užívajú sa pri reumatizme, lymskej bolerióze a tak ako kôra z príbuzných vŕb, pri horúčke. Masť alebo šťava z púčikov sa používa na rany, vyrážky, hemoroidy, popáleniny, tiež pri dne a reumatizme.
Autor: Anna Pavlišinová
