A tak už štvrtý rok derie lavice Pedagogickej a sociálnej akadémie v Prešove v štvorročnom študijnom odbore sociálno-výchovný pracovník. Spĺňa si tak sen. Chce pracovať s deťmi a mládežou v detskom domove. "Škola je fajn, učitelia sú trpezliví, vidia môj záujem, a tak mi chcú pomôcť."
Vyrastal v detskom domove. Hovorí, že detstvo prežil pokojné, bolo oňho postarané, vychovávateľom je vďačný. No rodičovská láska mu chýbala.
Zaradili ho do osobitnej školy. Pred rokmi sa to stávalo často. Neučíš sa, si problematický, treba ťa izolovať. "Neviem dôvod, ale to už nie je podstatné, nepomôže mi to vrátiť čas," hovorí Matúš. Ani sa ho veľmi nevypytovali, čím by chcel byť. Bol predurčený vyučiť sa v trojročnom učebnom odbore maliar natierač.
Nereptal a vyučil sa. S plnoletosťou dostal nielen výučný list, ale sa musel začať starať sám o seba. Pohodlie detského domova bez starostí vystriedal útulok.
Do detského domova vo Vranove sa dnes vracia ako dobrovoľník. (or)
