Mal čosi cez osemnásť, keď si dokončoval základnú školu. Pôvodne totiž skončil len osobitnú. "V charitnom domove v Spišských Vlachoch ma jeden z kňazov presvedčil, aby som si doplnil vzdelanie," hovorí Filip.
V máji chce zmaturovať a uvažuje o vysokej škole. Aby mohol pomáhať odchovancom detských domov zaradiť sa do života.
Obáva sa maturity z ruštiny, lebo mu nejde. S ostatnými predmetmi problém nemá, vie sa ich naučiť a rozumie im.
Hovorí, že ak mu niečo v živote chýba, tak je to kotvisko, kde by sa vracal k rodine. "My domováci sme po odchode z detského domova takí pútnici, čo si hľadajú väzby, vzťahy," hovorí.
Zatiaľ také miesto nepozná a hľadá ho.
Do detského domova sa dostal ako trojročný, keď jeho rodičia prišli o bývanie. Odvtedy ich nevidel. Len čo mal osemnásť, zvedavosť mu nedala a začal ich hľadať. Dodnes sa mu to nepodarilo. Objavil len babku a tetu.
Verí, že so vzdelaním bude jeho cesta za zamestnaním ľahšia. Zatiaľ domovákom pomáha ako dobrovoľník. (or)
