"V hlave mi vírila jediná myšlienka, čím skôr odísť. Vôbec som nemala v pláne študovať odbor s maturitou, maximálne som sa chcela vyučiť," hovorí dnes dvadsaťšesťročná Mária.
O dva roky bude mať v rukách už druhý magisterský titul. Ten prvý získala v Prešove na teologickej fakulte, druhý by jej mal pribudnúť z pedagogiky.
"Naozaj som nechcela študovať. Učila som sa síce bez problémov, ľahko, ale všetko v domove mi bolo cudzie. Chcela som sa čím skôr vrátiť do Nitry, odkiaľ som pochádzala, a nájsť si tam prácu."
Podľa plánu nastúpila do odevného učilišťa, tešila sa, ako o tri roky odíde. Lenže zistila, že škola ju baví. A tak namiesto troch rokov zostala v učilišti päť, nielenže sa vyučila, ale si urobila aj maturitu. Už vtedy jej teta vychovávateľka predpovedala, že pôjde aj na vysokú.
"Po stretnutí s kamarátkou, ktorá už študovala teológiu, sa vo mne prebudil záujem o vieru. Oslovilo ma, že sa tam študovali jazyky, a chcela som si ujasniť niektoré veci ohľadom viery. Vychovávatelia veriaci neboli, bolo to čosi nové," hovorí Majka. Na prijímačky na Gréckokatolícku teologickú fakultu Prešovskej univerzity sa pripravovala sama a prijali ju.
Súbežne s teológiou začala študovať na Pedagogickej fakulte tej istej univerzity aj učiteľstvo pre prvý stupeň základnej školy a etopédiu. Rozvrh si tak skĺbila, aby jej to vychádzalo, ale aj tak bola v škole od rána do večera. Ešte šťastie, že fakulty sú od seba na skok. Teológiu pred dvoma rokmi úspešne skončila, pedagogiku skončí o dva roky. "Pre vek som už nemohla pokračovať v dennom štúdiu. Zamestnala som sa, prerušila na rok školu a začala si šetriť peniaze na externé štúdium. Aby som nevyšla z cviku, pribrala som si angličtinu na jazykovej škole," hovorí Mária.
V budúcnosti sa chce venovať špeciálnej pedagogike.
So "súrodencami" sa stretáva a spoločne sledujú svoje životné osudy.
Vysokú školu skončila pred rokom iba Majka. Mrzí ju, že niektorí neskončia ani stredoškolské vzdelanie. Nechce sa im.
(or)
