Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky
MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA STÁLE PODLIEHA TLAKU LOBISTICKÝCH SKUPÍN PRIEMYSLU

Odpad neriešime inteligentne

O nakladaní s odpadmi na Slovensku sme sa rozprávali s odborníkom na odpadové hospodárstvo, poradcom českého ministra pre životné prostredie a predsedom mimovládnej organizácie Priatelia Zeme – SPZ LADISLAVOM HEGYIM.

Ladislav Hegyi sa problematike odpadov venuje dvanásť rokov. V organizácii Priatelia Zeme – SPZ, ktorej predsedá, sa venuje obhajobe občianskych záujmov pri povoľovaní výstavby skládok a spaľovní.Ladislav Hegyi sa problematike odpadov venuje dvanásť rokov. V organizácii Priatelia Zeme – SPZ, ktorej predsedá, sa venuje obhajobe občianskych záujmov pri povoľovaní výstavby skládok a spaľovní. (Zdroj: PRIATELIA ZEME)

Úrady nedávno povolili výstavbu skládky v Pezinku proti vôli mesta. Treba ešte na Slovensku budovať skládky?

„Slovensko je stále mierne preskládkované, aj keď v poslednom období bolo pre sprísnené podmienky v rámci Európskej únie zatvorených viacero skládok. Začiatkom 90. rokov sa u nás vydávali povolenia na bežiacom páse, výsledkom bolo vyše 150 nových skládok. V priebehu pár rokov vznikli obrovské kapacity a prevádzkovatelia doslova naháňali odpad, aby dokázali splácať pôžičky. Tlak na triedenie a recykláciu bol preto veľmi slabý. Trend v únii je pritom opačný, maximalizovať recykláciu a minimalizovať skládkovanie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sme na tom s recykláciou dnes?

„Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry je Slovensko v rámci EÚ v miere recyklovania komunálneho odpadu druhé a v recyklovaní obalov šieste. Od konca.“

V čom vidíte problém?

„Legislatíva nenúti priemysel, aby poskytoval obciam na triedený zber väčšie prostriedky, tak ako je to vo vyspelých krajinách. Ministerstvo životného prostredia stále podlieha tlaku lobistických skupín priemyslu a obchodu. Obce by tiež mohli vytvárať lepšie podmienky na triedenie. Spaľovanie a sklád­kovanie by malo byť až na poslednom mieste.“

Čo môže preto spraviť bežný človek?

„Hlavná zodpovednosť nespočíva na občanoch. Ak budete mať hlboké ekologické presvedčenie a budete zodpovedne triediť, nie je vám to nič platné, ak v okruhu stoviek metrov alebo kilometrov od domu nemáte žiadne kontajnery na triedenie. My Východoeurópania už roky obdivujeme triedený zber v Rakúsku alebo v Nemecku, a myslíme si, že triedenie je tam založené na väčšom povedomí ľudí. Štát musí vytvárať aj priaznivú legislatívu a ekonomické nástroje, a priemysel prijať zodpovednosť za svoje výrobky, ktoré raz budú odpadom.“

Skryť Vypnúť reklamu

Dôležitú úlohu zohrávajú obce. Aký je ich prístup?

„Skvelým príkladom je Palárikovo, ktoré má momentálne najvyššiu mieru triedenia a recyklácie v strednej Európe. Za posledných šesť rokov znížili množstvo komunálnych odpadov o 70 percent. Je to pritom obyčajná niekoľkotisícová slovenská dedina bez väčších prostriedkov. Slušne to funguje napríklad v Skalici alebo v Starej Ľubovni. Vo väčšine našich miest a obcí však drvivá väčšina odpadov končí na skládkach.“

Čo sa s odpadom deje po vytriedení?

„Keď sa jednotlivé druhy odpadov vytriedia do určených nádob, odvezú sa do dotrieďovacej linky, kde sa na pomaly bežiacom páse ešte dotrieďujú. Prebratý odpad putuje na recykláciu, kde sa z použitého materiálu vyrobí nový a vráti sa do obehu. Napríklad toaletný papier alebo noviny sú aj z recyklovaného papiera.“

Skryť Vypnúť reklamu

O koľko sa dá recyklovaním znížiť množstvo odpadov vyvážaných na skládku?

„Rakúsko a Nemecko dosahujú v celoštátnom priemere okolo 50 percent, najlepšie mestá s dobrým systémom vytriedia až 70 percent odpadov.“

Zvyšok už končí na skládke alebo v spaľovni?

„Aj nevytriedený zvyšok sa ešte dá dotrieďovať modernými technológiami, kovy sa napríklad vyťahujú magnetom. Časť netriedeného zberu teda ešte ide na recykláciu, časť tvoria biologicky rozložiteľné zložky, ktoré sa kompostujú, čím sa významne zníži ich objem. Ak sa spojí intenzívny triedený zber a mechanicko-biologická úprava, môžeme v priebehu niekoľkých rokov reálne uvažovať o znížení komunálneho odpadu až o 70 – 80 percent.“

Investovať do moderných technológií je však drahšie ako zasypať jamu...

Skryť Vypnúť reklamu

„Oproti skládke je čokoľvek drahšie, preto skládky stále prevažujú. Keby sme však počítali aj s problémami budúcich generácií o pár desiatok rokov, tak by skládky vyšli omnoho drahšie. Technologické zabezpečenie nevydrží večne, plastové podložia sa postupne rozložia.“

Nové skládky predsa musia spĺňať prísne kritériá...

„Žiadna skládka neposkytuje naveky nepriepustné podložie, vážnym problémom sú aj sklád­kové plyny. Biologicky rozložiteľné odpady priťahujú rozkladné organizmy, reakciou sa uvoľňujú aj toxické látky. V zhruba 20 vedeckých lekárs­kych štúdiách sa ukázalo, že v okolí skládok odpadov je v okruhu jedného až troch kilometrov zvýšený počet viace­rých zdravotných problémov.“

Zdravotné dôvody sú hlavnou výhradou proti skládkam?

Skryť Vypnúť reklamu

„Zatiaľ nie je presne preukázaná príčina a cesty úniku toxických látok. Napríklad v Nemecku už museli viacero skládok vyťažiť a previezť inde alebo spáliť. Sypanie odpadov na jednu kopu nie je inteligentné riešenie, navyše sa mrhá cennými surovinami. Je to presúvanie problému na budúce generácie.“

V Pezinku obyvateľom prekáža, že má u nich končiť odpad zo širokého okolia...

„Štátne orgány majú pravdu, že skládka nemôže byť za každou dedinou a istý počet skládok zatiaľ potrebujeme. Pezinčania však majú pravdu vo veci pochybení úradov a nevhodnosti lokality na skládku.

Lokalita nie je vhodná z geologického hľadiska, čo ešte v roku 1998 konštatoval odbor geologických faktorov Ministerstva životného prostredia SR. Nie je splnená ani technická norma, ktorá vyžaduje vzdialenosť sládky 500 metrov od obydlí. Ministerstvo navyše v roku 2006 pre skládku predĺžilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie bez toho, aby zisťovalo, či nedošlo k zmene okolností. Mesto pritom v roku 2002 skládku v územnom pláne zakázalo. Právo aj odborné argumenty sú na strane Pezinčanov.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  4. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  2. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  3. Magazín SME Ženy už v predaji
  4. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  5. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  6. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  7. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  8. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  9. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 362
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 570
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 959
  4. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 214
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 122
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 15 163
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 399
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 002
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 384
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 312
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu