Streda, 28. júl, 2021 | Meniny má KrištofKrížovkyKrížovky
RECENZIA / KNIHA

Opakujeme vyslovené,aj keď nami nepočuté

Najslávnejší román Pera Pettersona nastoľuje aj otázku, či sú prežitky prenosné z otca na syna.

Nórsky spisovateľ Per Petterson (1952) má na konte šesť kníh noviel a románov, mnohé preložené. Titul Poďme kradnúť kone (2003) získal najvyššie dotovanú európsku cenu The International IMPAC Dublin Literary Award.Nórsky spisovateľ Per Petterson (1952) má na konte šesť kníh noviel a románov, mnohé preložené. Titul Poďme kradnúť kone (2003) získal najvyššie dotovanú európsku cenu The International IMPAC Dublin Literary Award. (Zdroj: REUTERS)

Najslávnejší román Pera Pettersona nastoľuje aj otázku, či sú prežitky prenosné z otca na syna.


Román Poďme kradnúť kone je spomienkovým rozprávaním muža pred sedemdesiatkou, ktorý sa na posledné roky presťahoval z mestskej civilizácie na samotu kdesi na nórskom východe.

V osamelej každodennosti so psom, s dávkovanou životosprávou jedla a práce, a so susedmi vzdialenými na samo­tách, nesie sa dej cez detailné opisy životného priestoru. Trond zažíva určité déjá vu, či skôr skúma, či prežitky sú prenosné: z otca na syna.

Vchádzať do citových stôp

I jeho otec v časoch vojny načas opustil rodinu, aby kdesi pri hraniciach so Švédskom prežíval obyčajné dni a pod rúškom noci zabezpečoval cezhraničnú „prepravu“ informácií, vecí a občas aj ľudí. No on, Trond, vtedy chlapec, netušil dôvody odlúčenia otca od rodiny. Prežijú chlapské leto roku 1948 a hneď na to sa otec celkom stratil.

Zanechal len list s odkazom na skromnú sumu rodine, bez slova vysvetlenia počínania voči rodine, či jeho miesta vo vojne. Tichú traumu si Trond nesie životom, vyplavuje sa celkom nebadane až v starobe, keď sa, raz rozvedený a z druhého manželstva ovdovený, rozhodne pre život na samote.

Spoločnosťou mu je psík Lýra, s ktorým chodí na dlhé prechádzky. Stretáva tiež osamelého muža so psom Pokerom – spozná v ňom chlapca, čo nešťastnou tragickou náhodou prišiel v detstve o svoje dvojča, pričom strojcom náhody v podobe nezaistenej nabitej pušky bol starší brat, Trondov kamarát Jon. Aj ten sa po tragickej udalosti vytratil zo života rodiny a priateľov, poslal domov zopár pohľadníc z lode, na ktorej nakladal tovar, ale ani v prísta­voch nezišiel z paluby.

Tušené vidno z diaľky

Zdanlivo len konštatovania chabých stôp bez nostalgickej fabulácie čo s nimi, s ľuďmi z detstva a rodiny asi je, utvárajú mozaiku životných stretnutí rozprávača. „Akčné“ spomienky sa redukujú len na „kradnutie koní“, teda nevyžiadané požičanie si koní na krátke zajazdenie si s kamarátom.

No tá veta z titulu knihy nebola náhodná, už bola kedysi vyslovená.

Stretnutia s ľuďmi sa nezaznamenávajú žiadnymi siahodlhými rozhovormi, sú to zápisy nevyhnutnej práce a popri nej mlčanlivého porozumenia, a potom, tá opakovaná „história“ osamoteného života, návratu do prírody a cyklenie jej prirodzených fáz vynára spomienky cez podobné – miestečko pri rieke za domom, pripomínajúce to, kam chodil otec rozjímať, a ba, aj objímať matku kamarátov od susedov. Videné z diaľky, tušené, neobviňujúce, nerekriminujúce.

Dá sa precítiť, čo zažil otec?

Len jedným rozhovorom s Barkaldom, chlapíkom, čo predal či len dal opustené gazdovstvo v svojej usadlosti Trondovmu otcovi, sa osvetľuje otcovo počínanie počas vojny.

Ľudia sú ako míľniky, na kto­rých čítame skôr pocitové svedectvo z malých symbolických stôp po akciách, než opis situácie.

Ako míľniky, ktoré nezmýlia životné putovanie po sto­pách na konci cesty, keď sa za nažitým už pozeráme späť – jedným z nich bolo i stretnutie s osamelým chlapom z chalupy poniže, ktorý tiež veľa nerozprával. Volal sa Lars, ten chlapec, čo utekal preč od ostat­ných, keď pochovávali jeho zastrelené dvojča Odda.

Zvláštny spôsob návratu k vojne, ktorá formovala viac otca než rozprávača. Téma vojny, ktorú už nezažila dnešná stredná generácia, ku ktorej patrí aj Per Petterson, je bytostná a azda nepriznaná aj pre jeho čitateľov. Zo svedectiev rodičov zostali len emocionálne stopy osamelých slov. Žiada sa návrat, no skôr porozumenie života tých, čo nám už o ňom sami nepovedia.

Per Petterson: Poďme kradnúť kone. Preklad: Petra Mikulášová.

Slovart Bratislava, 2007.

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Túto bagetu jedia Slováci už 24 rokov. Čo nám chutí najviac?
  2. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  3. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  4. Kravy jedia srvátku. Výrobky vďaka tomu nemajú konkurenciu
  5. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  8. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  9. Lenivý brunch s Muchom
  10. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  1. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  2. Do portfólia Proxenty pribudol projekt na Šancovej
  3. 60 rokov tradície s ekologickým srdcom a modernou víziou
  4. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  5. Keď ekológia spája
  6. Wüstenrot predstavuje novú stratégiu pre slovenský trh
  7. Na zmenu zdravotnej poisťovne vám po novom stačia 3 minúty
  8. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  9. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  10. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 11 134
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 170
  3. Od Česka až po Jadran 3 984
  4. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 570
  5. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 246
  6. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 204
  7. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 170
  8. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 2 842
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 2 586
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny 2 214
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu