Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky
RECENZIA / KNIHA

Opakujeme vyslovené,aj keď nami nepočuté

Najslávnejší román Pera Pettersona nastoľuje aj otázku, či sú prežitky prenosné z otca na syna.

Nórsky spisovateľ Per Petterson (1952) má na konte šesť kníh noviel a románov, mnohé preložené. Titul Poďme kradnúť kone (2003) získal najvyššie dotovanú európsku cenu The International IMPAC Dublin Literary Award.Nórsky spisovateľ Per Petterson (1952) má na konte šesť kníh noviel a románov, mnohé preložené. Titul Poďme kradnúť kone (2003) získal najvyššie dotovanú európsku cenu The International IMPAC Dublin Literary Award. (Zdroj: REUTERS)

Najslávnejší román Pera Pettersona nastoľuje aj otázku, či sú prežitky prenosné z otca na syna.


Román Poďme kradnúť kone je spomienkovým rozprávaním muža pred sedemdesiatkou, ktorý sa na posledné roky presťahoval z mestskej civilizácie na samotu kdesi na nórskom východe.

V osamelej každodennosti so psom, s dávkovanou životosprávou jedla a práce, a so susedmi vzdialenými na samo­tách, nesie sa dej cez detailné opisy životného priestoru. Trond zažíva určité déjá vu, či skôr skúma, či prežitky sú prenosné: z otca na syna.

Vchádzať do citových stôp

I jeho otec v časoch vojny načas opustil rodinu, aby kdesi pri hraniciach so Švédskom prežíval obyčajné dni a pod rúškom noci zabezpečoval cezhraničnú „prepravu“ informácií, vecí a občas aj ľudí. No on, Trond, vtedy chlapec, netušil dôvody odlúčenia otca od rodiny. Prežijú chlapské leto roku 1948 a hneď na to sa otec celkom stratil.

Zanechal len list s odkazom na skromnú sumu rodine, bez slova vysvetlenia počínania voči rodine, či jeho miesta vo vojne. Tichú traumu si Trond nesie životom, vyplavuje sa celkom nebadane až v starobe, keď sa, raz rozvedený a z druhého manželstva ovdovený, rozhodne pre život na samote.

Spoločnosťou mu je psík Lýra, s ktorým chodí na dlhé prechádzky. Stretáva tiež osamelého muža so psom Pokerom – spozná v ňom chlapca, čo nešťastnou tragickou náhodou prišiel v detstve o svoje dvojča, pričom strojcom náhody v podobe nezaistenej nabitej pušky bol starší brat, Trondov kamarát Jon. Aj ten sa po tragickej udalosti vytratil zo života rodiny a priateľov, poslal domov zopár pohľadníc z lode, na ktorej nakladal tovar, ale ani v prísta­voch nezišiel z paluby.

Tušené vidno z diaľky

Zdanlivo len konštatovania chabých stôp bez nostalgickej fabulácie čo s nimi, s ľuďmi z detstva a rodiny asi je, utvárajú mozaiku životných stretnutí rozprávača. „Akčné“ spomienky sa redukujú len na „kradnutie koní“, teda nevyžiadané požičanie si koní na krátke zajazdenie si s kamarátom.

No tá veta z titulu knihy nebola náhodná, už bola kedysi vyslovená.

Stretnutia s ľuďmi sa nezaznamenávajú žiadnymi siahodlhými rozhovormi, sú to zápisy nevyhnutnej práce a popri nej mlčanlivého porozumenia, a potom, tá opakovaná „história“ osamoteného života, návratu do prírody a cyklenie jej prirodzených fáz vynára spomienky cez podobné – miestečko pri rieke za domom, pripomínajúce to, kam chodil otec rozjímať, a ba, aj objímať matku kamarátov od susedov. Videné z diaľky, tušené, neobviňujúce, nerekriminujúce.

Dá sa precítiť, čo zažil otec?

Len jedným rozhovorom s Barkaldom, chlapíkom, čo predal či len dal opustené gazdovstvo v svojej usadlosti Trondovmu otcovi, sa osvetľuje otcovo počínanie počas vojny.

Ľudia sú ako míľniky, na kto­rých čítame skôr pocitové svedectvo z malých symbolických stôp po akciách, než opis situácie.

Ako míľniky, ktoré nezmýlia životné putovanie po sto­pách na konci cesty, keď sa za nažitým už pozeráme späť – jedným z nich bolo i stretnutie s osamelým chlapom z chalupy poniže, ktorý tiež veľa nerozprával. Volal sa Lars, ten chlapec, čo utekal preč od ostat­ných, keď pochovávali jeho zastrelené dvojča Odda.

Zvláštny spôsob návratu k vojne, ktorá formovala viac otca než rozprávača. Téma vojny, ktorú už nezažila dnešná stredná generácia, ku ktorej patrí aj Per Petterson, je bytostná a azda nepriznaná aj pre jeho čitateľov. Zo svedectiev rodičov zostali len emocionálne stopy osamelých slov. Žiada sa návrat, no skôr porozumenie života tých, čo nám už o ňom sami nepovedia.

Per Petterson: Poďme kradnúť kone. Preklad: Petra Mikulášová.

Slovart Bratislava, 2007.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 633
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 758
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 554
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 760
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 887
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 551
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 014
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 509
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 191
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 952
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Plošné testovanie na Covid-19 v Bratislave.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.