Sú ľudia, ktorým neprekáža, že vlaky nie sú vždy čisté a voňavé. Nevšímajú si bezdomovcov a žobrákov na staniciach. K srdcu im prirástli semafory, železničné priecestia, tunely a mosty. Koľajnice sú ich živnou pôdou a vlaky zázračné vozidlá, ktoré dokážu človeka preniesť z reality do rozprávkovej ríše.
Mnohých z týchto vláčikárov nelákajú výpravy do amazonských pralesov alebo tibetských kláštorov, pravé pocity šťastia zažívajú hoci vo vláčiku z Pohronskej Polhory do Tisovca.
Ak pri prechádzkach internetom zablúdite na stránku www.vlaky.net, ocitnete sa priamo v klube fanatikov železníc. Človek by nepovedal, čím všetkým železniční ľudia žijú.
Láska k železnici
„Železnica je fenomén, ktorý má veľmi veľa priaznivcov, a pritom možno až 99 percent z nich sú neželezničiari," hovorí Ivan Wlachovský, šéfredaktor a zakladateľ stránky Vlaky.net. Mašinky sú pre neho celým životom, záľubou i povolaním. Zaujíma sa o ne od ôsmich rokov, dnes pracuje na riaditeľstve Železníc Slovenskej republiky.
Človek môže mať rád železnicu rôznymi spôsobmi, Ivan Wlachovský je filmár a fotograf. „Nakrútil som množstvo dokumentárnych filmov o železnici, ale to sú dokumenty, povedal by som, pre fajnšmekrov. Neviem, či by normálnych ľudí zaujali trištvrtehodinové pohľady z rušňa na trať a podobné záležitosti. Mám aj filmy, ktoré som pustil aj na verejnosť, ľudia ich mohli vidieť napríklad na bratislavskej stanici na veľkoplošnej obrazovke."
Železničné expedície
Medzi vláčikármi sú aj takí, čo majú ambície prejazdiť všetky trate a ako dôkaz si robia zbierku lístkov. Ivan Wlachovský ich už má prejazdené niekoľkokrát, všetky, do poslednej lokálky. „Najlepšie dokumentárne filmy o vlakoch a tratiach nemôžu vznikať z vlaku, takže na našich expedíciách si užijeme aj dosť turistiky a cykloturistiky. Našťastie, moja manželka má pre túto záľubu veľké pochopenie a moje deväťročné deti - dvojičky tiež, syn už aktívne a dobre fotí."
Špeciálne akcie sa organizujú pri príležitosti narodenín portálu Vlaky.net. Tu už bežné vlaky nestačia, tak si objednajú mimoriadny vlak, na ktorom sa odohráva párty, spravidla na trati, kde sa už neprevádzkuje osobná doprava. Minulý rok sa na takejto párty zúčastnilo asi päťsto ľudí. „Nejde o nejaké oslavovanie, skrátka nás baví voziť sa vo vlaku," hovorí Ivan Wlachovský. „Priznám sa, že mne nič nehovoria cesty do zahraničia, som slovenský cestovateľ, mám svoje miesta a tam sa vždy pritrafí aj nejaká železnica. Najviac ma fascinuje splynutie železnice s prírodou. Mosty, tunely a do toho stromy, lúky. Cesta sa nikdy nedokáže s prírodou spojiť tak pôvabne. V tomto roku uplynulo presne 160 rokov od príchodu prvého vlaku na Slovensko, takže niektoré železnice sú už historické a dostatočne integrované do krajiny. Či sa mi páči aj niečo moderné? Ťažko povedať, čo je moderné, na Slovensku sa päťdesiat rokov nevybudovala nová trať. Vôbec, železnica zaznamenáva recesiu, tak to však bolo aj na Západe. Tam už prišli na to, že diaľnice môžu mať aj osem pruhov, ale prepravnú kapacitu už nezvýšia. Preto začali budovať vysokorýchlostné trate. Železnica má miesto aj v modernej spoločnosti."
Päť rokov v desiatich minútach
Filmy vznikajú aj niekoľko rokov, niekedy sa nakrúti len niekoľko sekúnd a potom sa to dáva dokopy. „Nedávno som dokončil desaťminútový film o takzvanej telgártskej slučke, to je pri Telgárte pod Kráľovou hoľou, ten vznikal asi päť rokov. Len pri bližšom pohľade si všimnete, že miesto záberov je to isté, len typy rušňov sa menia. Je to vlastne prechod zo stanice Telgárt až do Besníka, čo je najvyššie položené miesto na našej železnici a ide o kombináciu pohľadu z rušňa. „Najviac si cením práve to, keď sa dostanem do rušňa. To sú veľmi vzácne zábery. Síce som zamestnancom Železníc Slovenskej republiky, ale my sme firma, ktorá vlastní koľajnice, takže dostať sa do rušňa ani pre mňa nie je samozrejmé."
Pred troma rokmi boli nakrúcať reklamný šot pre Slovenskú agentúru cestovného ruchu v rámci série Slovensko - malá pekná krajina. Reklama chodila aj na CNN. „Jedna reklama bola aj o vláčikoch, zažil som pekné dva dni, nakrúcali sme aj z vrtuľníka, mali sme objednaný svoj vlak, vtedy som videl, ako robia filmy naozajstní profesionáli."
Modelári, modulári a technokrati
Štruktúra portálu Vlaky.net sa delí na sekcie, ktoré zodpovedajú kategóriám vláčikárov. Veľkú sekciu tvoria modelári. To sú tí, ktorí zbierajú modely vlakov a budujú si vlastnú miniatúrnu železnicu. Ani modelárstvo však už nie je také ako kedysi, modely na koľajisku sú riadené počítačom. Zaujímavý typ modelárov sú takzvaní modulári. Tí pracujú s unifikovanými komponentmi koľajiska (teda „krajinky"), ktoré sa môžu skladať dokopy. Keď sa stretnú, donesú si svoje moduly a sú schopní spraviť aj niekoľko stometrové koľajiská.
Ďalšiu skupinu zaujíma technická stránka železníc, a to sú technokrati. Z hlavy vedia sypať čísla rušňov, vozňov a ďalšie údaje. Aj typy fotografov sú rôzne. Niektorí majú napríklad vyhliadnuté jedno miesto, na ktorom postávajú celé dni a chrlia z neho stovky fotiek. V zahraničí existujú medzi vlakovými fanatikmi aj audiofili, ktorí nahrávajú v hi-fi kvalite zvuky vlakov. Komunitu Vlaky.net tvoria rôzne vekové skupiny - od detí až po sedemdesiatročných seniorov. „Samozrejme, pre mladších sú už historické elektrické a motorové lokomotívy, parné lokomotívy im nič nehovoria. Ja mám najradšej parné lokomotívy, lebo vo mne vyvolávajú nostalgiu," hovorí Ivan Wlachovský.
Nesplniteľné železničné sny
„Moje najväčšie sny? Tie sú väčšinou nesplniteľné. Je pravda, že sme si s partiou kúpili rušeň, teda motorový vozeň, historický kus z roku 1934. Teraz ho reštaurujeme. Bolo by skvelé sa na ňom povoziť. To je však nemožné, na železnice môže ísť len ten, kto má licenciu, a tá stojí asi jeden a pol milióna a môžu si ju dovoliť iba spoločnosti. Takže ten vozeň pomaly šmirgľujeme, natierame a opravujeme a uvidíme, čo s ním bude. Asi ho dáme do priestorov Múzea dopravy. Takýchto partií, čo sa starajú o technické pamiatky, je viac. Pre mňa to príliš nie je, nie som veľmi manuálne zručný, ale niektorí kolegovia tam chodia každú sobotu a nedeľu.
No a potom mám druhý sen, podobne nesplniteľný - v Čechách mám priateľa, ktorý má šliapaciu drezinu. Vyrobil si ju sám a snaží sa nejako dostať na železnicu, čo nie je jednoduché, aj keď občas sa mu podarí zašliapať si na nejakej nepoužívanej trati. Ja by som veľmi chcel prešliapať Slovensko na tejto drezine, čo je však, samozrejme, tiež nemožné."
| Ako píšu vláčikári (citáty zo stránky Vlaky.net) S pribúdajúcim časom a tmou sa blížilo aj obdobie dopravného pokoja na traťovom úseku Telgárt - Dobšinská ľadová jaskyňa. Pre nás to znamenalo len jedno. Nočnú výpravu do tunela, ktorá sľubovala nevšedný zážitok. O „slučke" je dobre známe, že je mimoriadne bohatá na vodu. Ešte povinný telefonát dopravákom, aby sme sa presvedčili o voľnosti pre našu akciu a už nás pohltilo vnútro tunela, ktorý má viac mien. Pre nás je to dnes tunel Kornela Stodolu. Očakávanie nás nesklamalo. Čarovná hra vody a mrazu vytvára vo vnútri tunela ozaj zaujímavú atmosféru. Vrátili sme sa plní dojmov z prežitého v hlbokej noci. Horehronec a Silvester, Ivan Wlachovský Na stanici sa tohto dňa nič mimoriadne nekonalo, deň pred tým sa cez Lučenec viezla nová 736.101-7; celý deň manipulovali štyri 742 s nákladnými vagónmi a objavili sa tri osobáky, na ktorých boli dva „hybridy" a jedna 754. K záveru môjho fotenia sa cez druhú koľaj prehnal dlhý nákladný vlak, na čele ktorého bola dvojica veľkých somárov, takže aspoň vidieť, že rekonštrukcia II. koľaje bola na niečo dobrá. Ako beží život na stanici a v depe v Lučenci, Jozef Michalko Moja láska k železničnej trati Margecany - Červená Skala ma na začiatku prázdnin opäť doviedla do Slovenského raja. Popri túrach po malebných tiesňavách som si našiel čas venovať sa aj tejto krásnej trati. Dobrým pomocníkom v snažení bol tentoraz bicykel. Rodinná rada rozhodla, že notoricky známym častiam trate sa budeme venovať len okrajovo a zameriame sa na menej známe časti trate od Mlyniek smerom do Margecian. V údolí Hnilca, Ivan Wlachovský Na ucelene spracovanú históriu konštrukčného vývoja svetelných návestidiel som zatiaľ „nenaďabil", preto som si musel pomôcť zostavovaním krátkych poznámok z množstva časopisov, propagačných materiálov, kníh, fotografií a zabezpečovacích schém. Považujte preto prosím ďalší text za prvý pokus spracovať históriu svetelných návestidiel, kde môžu byť ešte rôzne chyby. Za pripomienky, opravu a doplnenia budem vďačný. Svetelné návestidlá na ŽSR (ČSD), Marko Engler |
| Zaujímavosti 15,2 km konská železnica Bratislava - Svätý Jur, výstavba sa začala v roku 1838, daná do prevádzky 27. 9. 1840 Budova konskej železnice Bratislava - Trnava - Sereď (1838 - 1840), dnes roh Legionárskej a Krížnej ulice v Bratislave Trať Bratislava - Petržalka - štátna hranica Kittsse (ÖBB), v trase pôvodne zrušenej železničnej trate zničenej 3. 4. 1945, v dĺžke 1,7 km (15. 12. 1998) Trať Slanec - Trebišov (7. 11. 1985) Trať Žilina - Košice (242 km) Trať Starý Smokovec - Hrebienok (1937 m) Železničná stanica Záhorská Ves (trať Zohor - Záhorská Ves) Čierne pri Čadci zastávka (trať Čadca - Skalité Serafínov - Zwardoń (PKP)) Železničná stanica Stakčín (trať Humenné - Stakčín) Železničná stanica Komárno Dunaj slúžiaca len nákladnej doprave Zastávka Nová Stráž (trať Bratislava - Komárno) Do roku 1970 železničná stanica Tatranskej elektrickej železnice Štrbské Pleso (1350 m n. m.), na južnom okraji Štrbského Plesa, rozchod 1000 mm Od roku 1970 nová železničná stanica Štrbské Pleso (1325 m n. m.), spoločná stanica Tatranských elektrických železníc a ozubnicovej železnice, rozchod 1000 mm Lamačský I dlhý 703,6 m (1848), 594 m (od 1902) Ružínsky a Bujanovský postavené v 1950 - 1955 Čremošniansky (4697,15 m), začína sa v ústí krasovej doliny Túfna, prechádza pod sedlom Malý Šturec a končí sa pred železničnou stanicou v Čremošnom Bujanovský (3410,7 m) Trať Slovenského národného povstania (Banská Bystrica - Diviaky) s 22 tunelmi v dĺžke 12 210 m. Tunely tvoria viac ako tretinu dĺžky trate, viac ako štvrtinu celkového počtu železničných tunelov na Slovensku 2285 v nadobúdacej hodnote 3,272 miliardy korún 450 m ponad rieku Váh medzi železničnými stanicami Šaľa a Trnovec nad Váhom v km 117,45 - 118,00 trate Bratislava - Štúrovo Pohraničný 510 m dlhý most ponad rieku Dunaj na trati Komárno - Komárom Diaľnično-železničný Prístavný most medzi žst. Bratislava ÚNS - Bratislava Petržalka na trati Bratislava - Rusovce - Rajka (september 1977 - december 1985) - 2295 m dlhá estakáda, vlastný most zložený z troch častí s celkovou dĺžkou 1433,51 m, s rozpätím hlavného poľa 204,8 m. Časť mosta tvorí najväčšiu spriahnutú oceľovobetónovú konštrukciu na Slovensku Vo Varíne sa 12. 6. 1949 výkopom jamy pre základ prvého stožiara trolejového vedenia sa začali práce na elektrifikácii hlavných tratí. 72 tratí (podľa cestovného poriadku 2003/2004), z toho polovicu tvoria bývalé miestne železnice 238 železničných staníc (rok 1999) 384 výpravných budov a 450 zastávok (18. 7. 2000). Až päťdesiat percent je starších ako osemdesiat rokov, a preto si ich prevádzka vyžaduje postupnú obnovu a modernizáciu. Divízia dopravnej cesty Železníc SR má vo svojej správe 5037 budov. Podľa technického stavu v kategórii dobrý stav (vyžadujú len udržiavacie práce) je zaradených 52 percent budov. Až 17 percent budov je schátraných. Zdroj: Rail.sk, spracoval Miroslav Kožuch (krátené) |
