Počas základnej vojenskej služby (1987 - 1988) som „spoluvojenčil" s človekom, ktorý mal zaujímavú záľubu: zbieral železničné trate. Nie, on ich nekupoval (vtedy sa to nedalo) ani nekradol koľajnice či výhybky. Patril do skupiny železničných fanúšikov, ktorí si predsavzali, že prejdú všetky železničné trate vo vtedajšom Československu. Aby som vám to vysvetlil: v cestovnom poriadku má každá trať svoje číslo. Z Bratislavy do Žiliny má svoje číslo, ale aj z Devínskej Novej Vsi do Marcheggu má svoje číslo. Tých tratí je veľa, ale zasa nie toľko, aby ich aj obyčajný smrteľník v priebehu pár rokov nemohol prejsť. Môj priateľ z vojenčiny to robil tak, že si kúpil cestovný lístok v stanici na začiatku trate a odviezol sa do stanice na konci trate. Cestovný lístok si odložil, pretože to bol doklad o tom, že trať prešiel. Z času na čas sa zberatelia tratí zišli, navzájom si skontrolovali lístky a zisťovali, kto ich má nazbieraných najviac. Asi päť rokov po návrate z vojenčiny mi priateľ zavolal, že príde do Bratislavy, či môže u mňa prespať. Vraj mu zostala už len posledná trať a tú chce prejsť. Bol som zvedavý, ktorá. Bola to trať z Bratislavy do Petržalky. Mala samostatné číslo a chýbala mu v zbierke. Možno krútite hlavou nad takouto čudnou záľubou, ale mne sa páči. Vlaky majú svoje obrovské čaro a majú veľa svojich fanúšikov. My sme vám o „vláčikároch" pripravili celú tému, ale ani v nej sme nedokázali zachytiť všetkých vlakových fanúšikov, všetky formy ich záujmu o vlaky, koľaje, tunely a železničné mosty.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Situácia v slovenskom filme patrí k najväčšej hanbe Slovenska. Nakrúca sa málo, na slovenské filmy sa nechodí, štát na čele s rôznymi ministrami kultúry nič nerieši a predseda vlády radšej rozdá po tisícke dôchodcom namiesto toho, aby ich vrazil do výroby filmov. Eduard Grečner patrí ku generácii režisérov, ktorí formovali filmovú poetiku šesťdesiatych rokov minulého storočia. Karol Sudor ho navštívil a výsledkom je rozhovor, ktorý vám veľa povie nielen o filmovej minulosti aj súčasnosti.
Želám vám príjemné čítanie.
Autor: editor TV OKO
