CANBERRA, BRATISLAVA. Zita Wallaceová mala sedem rokov, keď do jej aborigénskej rodiny prišiel biely muž v stredných rokoch. Ako spomínala pre britský denník Guardian, sľúbil jej a štyrom ďalším deťom, že pôjdu nakupovať.
Žiadne nákupy sa však nekonali. Zitu Wallaceovú (67), žijúcu v stredoaustrálskej púštnej časti Alice Springs, vtedy odviedli do katolíckeho sirotinca, kde žila až do svojich devätnástich. Snažili sa z nich vychovať správne biele Austrálčanky.
„Nadávali nám do pohanov, a keď sme hovorili naším jazykom, dostali sme výprask,“ povedala pre britský denník. Svoju matku znova uvidela až o päťdesiat rokov.
Ukradnutá generácia
Príbeh Zity Wallaceovej nie je v Austrálii ojedinelý. Najmenej stotisíc detí, potomkov obyvateľov, ktorí na najmenšom kontinente žili pred príchodom Európanov, austrálske úrady v 20. storočí odňali od ich rodín a komunít.
Vychovávali ich v sirotincoch, katolíckych misiách, či ak mali šťastie, v náhradných rodinách. Takýmto spôsobom sa snažili asimilovať s väčšinovou spoločnosťou. Ukradnuté generácie, ako sa týmto deťom hovorí, si dnes pravdepodobne vypočujú historické prepáčte.
O dokumente, ktorý uzná zlé zaobchádzanie s aborigénmi, bude dnes rokovať nový austrálsky parlament s väčšinou labouristickej strany premiéra Kevina Rudda.
Bude to prvá vec, čo na premiérovom zasadnutí po novembrových voľbách urobí. Včerajšie zasadanie otváral rituálnym tancom Aborigénov.
„Starší ľudia nikdy nečakali, že príde tento deň,“ povedala pre agentúru AP Christine Kingová z aliancie ukradnutých generácií. Austrálska ministerka pre vzťahy s pôvodnými obyvateľmi Jenny Macklingová dodala, že ospravedlnenie nedáva vinu súčasnej generácii Austrálčanov.
Prázdne gesto bez peňazí?
Ospravedlnenie ukradnutej generácii by malo prísť jedenásť rokov po oficiálnej správe, ktorá priznávala, že Austrália v rokoch 1910 až 1970 odnímala aborigénom ich deti. Liberáli Johna Howarda doteraz podobné gesto odmietali.
Nie všetci sú však s pripravovaným ospravedlnením spokojní. „Cítim sa otupená, je to prázdne gesto,“ povedala pre austrálsky denník Herald Sun Susan Charlesová, ktorú odvliekli od jej matky, keď mala 12 rokov.
„Ospravedlnenie nie je nič bez finančného odškodnenia,“ dodala. Aborigénski aktivisti, čo pred parlamentom v Canbbere vytvorili stanové mestečko, žiadajú miliardu austrálskych dolároch. Vláda finančné odškodnenie odmieta.
Ďalší kritici vyčítajú vláde Kevina Rudda, že voči pôvodným obyvateľom si len gestom vylepšuje imidž, no ich životom to nepomôže.
Aborigéni, ktorých žije na najmenšom kontinente asi 450 tisíc, tvoria najchudobnejšiu vrstvu v Austrálii. Mnohí z nich sú nezamestnaní, negramotní a končia vo väzení.
Ospravedlnenia iných krajín
V roku 1998 sa Kanada ospravedlnila za útlak voči pôvodným obyvateľom.
V roku 1992 sa ospravedlnil juhoafrický prezident de Klerk za apartheid.
Zákon so slovami ľútosti prešiel v roku 1988 aj americkým kongresom. Patril Japoncom za druhú svetovú vojnu.
Spojené štáty sa nikdy oficiálne neospravedlnili Afroameričanom za otroctvo a segregáciu ani pôvodným indiánskym obyvateľom za nepriateľstvo a útlak. Podobné zákony momentálne presadzujú republikánski senátori Brownback a Cohen.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
