PRAHA, BRATISLAVA. Prokurátorka Ludmila Brožová Polednová, ktorá v roku 1950 v zmanipulovanom politickom procese proti odporcom komunizmu poslala na smrť Miladu Horákovú, nebude potrestaná.
Vrchný súd v Prahe označil vraždu političky, ktorej nezabránili ani žiadosti o milosť nemeckého fyzika Alberta Einsteina a britského premiéra Winstona Churchilla, za premlčanú.
Za mreže by už aj tak nešla
Polednovú (86) poslal vlani v novembri súd v Prahe na osem rokov do väzenia za účasť v zinscenovanom procese s Horákovou. Trestu smrti sa okrem jedinej ženy nevyhli ani ďalší traja ľudia.
Sudca Petr Braun už vtedy konštatoval, že Polednová si za mrežami neodsedí pre vysoký vek ani jeden deň.
Exprokurátorka sa napriek tomu odvolala. Bránila sa tým, že nevedela o zmanipulovaní procesu a verila vo vinu odsúdených. Podľa sudcu však porušila už vtedy platné zákony, keď nevyužila všetky prostriedky na zistenie pravdy.
O fraške nik nepochybuje
Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu, ktorý vlani v máji na Polednovú podal návrh na podanie obžaloby, tvrdí, že vražda Horákovej premlčaná nie je a že obvinenie pripravil včas.
Trestné činy sa podľa úradu posudzujú podľa práva platného v čase spáchania, ak je to pre obžalovaného výhodnejšie. Justičná vražda Horákovej by tak mohla byť premlčaná po 20 rokoch, teda v roku 1970. Do lehoty sa však nezapočítava obdobie medzi rokmi 1948 89, keď činy nemohli byť stíhané.
„Bola to odporná justičná fraška a nepochybuje o tom ani predseda komunistov Vojtěch Filip. Polednová, ktorá má tú smolu, že sa toho dožila, do väzenia už aj tak nepôjde,“ dodal český politológ Bohumil Doležal.
Proti rozhodnutiu sa bude ťažko odvolávať. Jedinou cestou je podanie mimoriadneho opravného prostriedku. Na to má právo minister spravodlivosti a najvyšší štátny zástupca.
Milada Horáková
Počas 2. svetovej vojny bola väznená, lebo sa zapojila do odboja proti nacistom.
Po vojne zvolená za poslankyňu parlamentu za národných socialistov.
Po komunistickom prevrate vo februári 1948 odišla z politického života.
V roku 1949 bola zatknutá a označená za vodkyňu hnutia, ktoré chcelo zvrhnúť komunistický režim.
Vo vykonštruovanom procese ju v roku 1950 odsúdili na trest smrti obesením.
