WASHINGTON, BRATISLAVA. Demokrat Barack Obama si cez víkend posilnil svoju pozíciu v súboji s Hillary Clintonovou, keď zvíťazil v primárkach vo Washingtone, Nebraske, Lousiane a na amerických Panenských ostrovoch. Získal tiež veľkú väčšinu delegátov, keďže Clintonová dostala iba polovičnú podporu.
„Vyhrali sme na severe, vyhrali sme na juhu aj medzi tým. A verím, že aj v utorok vo Virginii, ak je pripravená na zmenu,“ tešil sa Obama z víťazstiev.
Boj o superdelegátov
Primárkový súboj o volených delegátov sa ešte neskončil a obaja kandidáti už začali zákopovú vojnu na ďalšom fronte. Keď sa totiž v auguste na národnom konvente v Denveri zídu volení delegáti, aby rozhodli o kandidátovi strany, nebudú sami, ktorých hlas sa bude rátať.
Dvadsať percent z celkového počtu delegátov, presne 796, sú totiž nevolení, takzvaní superdelegáti. Ide o straníckych funkcionárov, kongresmanov, guvernérov či významných exfunkcionárov. Tí sú pri hlasovaní viazaní iba vlastným vedomím a svedomím.
Ak bude súboj pokračovať tak tesne ako doteraz, odhady naznačujú, že obaja demokrati skončia najmenej dvesto delegátov pod hranicou 2025. Toľko hlasov je potrebných na zvolenie. A medzi superdelegátmi má Clintonová jasný náskok. V straníckej politike je dlho a mnohí superdelegáti sú z okruhu exprezidenta Clintona. Aj on sám je superdelegát.
Oba tábory teraz lobujú, aby týchto straníkov dostali na svoju stranu. Clintonovci dokonca zapriahli dcéru Chelseu, ktorá superdelegátom telefonuje v matkinom mene.
Zlý signál pre stranu
Naposledy to bolo pred 36 rokmi, keď stranícki funkcionári rozhodovali o kandidátovi.
V roku 1972 si zvolili Georgea McGoverna, ktorý nakoniec v súboji s Nixonom prehral.
Predseda strany Howard Dean stále dúfa, že k tomu nedôjde a demokrati určia jasného favorita. Ak by sa kompromis rodil v zákulisí, stranu by to mohlo poškodiť.
To, či je táto možnosť reálna, naznačia voliči už zajtra, keď pristúpia k volebným urnám v Marylande, Virgínii a dištrikte hlavného mesta.
Baptistický kazateľ nemá veľkú šancu získať nomináciu na prezidenta. Napriek tomu cez víkend uspel.
Exguvernér a baptistický kazateľ Mike Huckabee nemá vo zvyku vzdávať sa. A to aj napriek tomu, že jeho súper John McCain má nomináciu takmer istú.
Na základe výpočtov televízie MSNBC by musel pastor získať 93 percent z delegátov, o ktorých ešte republikáni bojujú. Hoci sa k tomu včera víťazstvami na volebných zhromaždeniach v Kansase a Louisiane trochu priblížil (v štáte Washington prehral), jeho prezidentský sen takmer určite zostane snom.
Prečo teda Huckabee zostáva stále v hre? Vysvetlenia sú dve. Buď verí v zázrak, veď aj Iowu podľa vlastných slov vyhral vďaka modlitbám, alebo je jeho dôvod o niečo prozaickejší. Chce si nárokovať viceprezidentskú stoličku či aspoň miesto vo vládnom kabinete.
„Úplne úprimne, ponuka stať sa viceprezidentom sa neodmieta,“ tvrdí Huckabee, no jedným dychom dodáva: „Skôr by ste sa ma mali pýtať, či McCain nechce byť mojím viceprezidentom“.
Práve jeho humor, vek a konzervativizmus mu nahráva, aby bol na kandidátke dvojkou. McCain má v mnohých spoločenských otázkach liberálnejšie názory a Huckabee ako kritik potratov či manželstiev homosexuálov mu môže pomôcť získať sociálnych konzervatívcov. A McCaina, ktorý by bol v prípade zvolenia najstarším prezidentom v histórii, by trochu omladil. Huckabee má iba 52 rokov. Na druhej strane jeho názory na dane u konzervatívcov skôr šíria strach.
Na výber viceprezidenta má McCain ešte dostatok času aj kandidátov. Okrem Huckabeeho sa skloňujú mená exguvernéra Toma Ridgea (má pôvod zo Slovenska), bývalého kandidáta Mitta Romneyho, či expredsedu Snemovne reprezentantov Newta Gingricha.
Exguvernéra Arkansasu považovali za outsidera, katapultovalo ho víťazstvo v Iowe.
Baptistický kazateľ sa narodil v Hope ako exprezident Clinton.
Tvrdý postoj k imigrantom, homosexuálom, je proti potratom, podporuje trest smrti.
Je za izoláciu chorých na AIDS.
