d podnikateľov zazneli hlasy proti ich ďalšiemu rozširovaniu.
Na štátny sviatok nepracujeme všetci naraz, ale dosah má aj to, ak nepracuje iba časť z nás. Keby nám niekto zrazu zákonom pridal pár dní dovolenky, nepochybne by to znížilo domáci produkt, zohľadňujúc aj vyššiu produktivitu oddýchnutej pracovnej sily.
Obrovský, hoci nemeraný dosah má aj čas, ktorý musíme tráviť vybavovaním na úradoch – podľa odborných odhadov to môže byť až päť dní v roku – okolo 2 percent celkového pracovného času.
Veľmi ma hnevá, keď vidím, že väčšina úradov prijíma „stránky“ počas troch pracovných dní, a to len počas pracovných hodín. Neviem si totiž predstaviť žiadne presvedčivé vysvetlenie, prečo nie je možné organizovať prácu na úrade tak, aby bola časť úradníkov dostupná občanom v rôzne hodiny. Je absurdné, že desiatky tisíc ľudí na úkor oddychu precestujú stovky kilometrov, aby si záležitosti voči štátu vyrovnali v stránkových dňoch v mieste svojho trvalého bydliska.
V roku 2008 je predsa absurdné, ak celonárodné inštitúcie nedokážu ani po miliardách potopených v informatizácii odkomunikovať z Bratislavy hoci do Sobraniec, že niekomu napríklad vytlačili pas alebo občiansky preukaz.
Prekážkou riešenia nie je chýbajúca elektronizácia štátnej správy, ale chýbajúca vôľa vnímať ciele verejnej správy ako službu občanom. Kým sa to nezmení, môžeme čakať ďalšie miliardy neefektívnych investícií do informačných systémov a desiatky miliárd premrhanej produktivity na putovanie po úradoch.
Autor: Andrej Salner
