Vojačikov teraz ich pozadia tlačia na tvrdých posteliach vo vojenskej base a mieroví aktivisti, ľavicoví komentátori, bývalí generáli aj arabskí poslanci Knessetu sa pohoršujú. Niekto dokonca vytiahol paralelu s americkou väznicou Abu Ghrajb v Iraku, kde sa teda diali poriadne zverstvá.
Nuž nám takéto správanie postpubertálnych mladíkov môže byť pre tých, čo sa na ich zadky museli pozerať, ponižujúce a urážajúce ich náboženské či estetické cítenie. Bolo to detinské, hlúpe, odporujúce armádnym pravidlám a možno perverzné.
Príznačné však je, že takýto incident dostal v médiách väčší priestor ako oveľa závažnejšie zlyhania izraelskej armády.
Za mnohonásobne závratnejšie totiž považujem, keď pre administratívne prieťahy, ľudskú neochotu a konštantnú teroristickú hrozbu porodí niekde na zemi na kontrolnom stanovišti svoje bábätko palestínska žena, alebo keď kdesi medzi dvoma zátarasami na dialýzu hodiny čaká palestínske dieťa v rozheganej sanitke.
A tiež ma mrzí, že mieroví aktivisti sa až tak hlasno nepohoršujú nad inými perverznosťami. Napríklad nad palestínskym mladíkom, ktorý sa tento týždeň odpálil v nákupnom centre v Dimone. Zabil dôchodkyňu pôvodom z Gruzínska, čo sa práve chystala osláviť 50. výročie svojej svadby. Namiesto toho ju čakal pohreb. Jej muž stále bojuje o život a možno tento boj prehrá.
Mladík si ešte krátko pred smrťou objednal kávu a snažil sa predstierať, ako je všetko v poriadku.
Tak ako pred pár rokmi palestínska atentátnička v Haife, čo najprv zaplatila účet a potom sa odpálila v kaviarni plnej rodičov s deťmi.
V tomto drsnom konflikte bez pravidiel sú holé zadky vlastne smiešne. Sú totiž neškodné, aj keď riadne trápne.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
