Jeden z najvýznamnejších vedcov sa

podieľal na založení molekulárnej biológie.

Bol mužom mnohých záujmov. Študoval zoológiu a botaniku, lekárstvo a chirurgiu, no nakoniec sa stal profesorom lekárskej genetiky. Pôsobil na najvýznamnejších amerických univerzitách. Mal len 33 rokov, keď získal Nobelovu cenu za originálny výskum vlastností bakteriálnych génov. História si ho bude pamätať ako spoluzakladateľa molekulárnej biológie, ktorá skúma život a vývoj organizmov. Táto moderná disciplína stojí na počiatku nesmierneho rozvoja biológie v uplynulých desaťročiach. Bez nej by boli nepredstaviteľné pokroky v genetike či v biotechnológiách, v liečení rakoviny alebo pri transplantácii orgánov.

Už pred takmer šesťdesiatimi rokmi začal Lederberg študovať mechanizmy rozmnožovania. Ako prvý zistil, že niektoré vlastnosti baktérií sa môžu prenášať na iné rovnako ako pri vyšších organizmoch, majú však svoje zvláštnosti. To prinieslo pre biológiu nové poznatky, lebo baktérie boli v tomto smere poslednou nepreskúmanou veľkou skupinou živých organizmov. Lederbergov ďalší výskum kríženia baktérií priviedol k zmene názorov na funkciu buniek a ich vývoj.

Popredný americký biológ bol aj konzultantom NASA pri koncipovaní programu vyslaní sond Viking 1 a 2 na Mars v 70. rokoch 20. storočia. Ich cieľom bolo hľadať mimozemský život. Ako jeden z prvých uznávaných vedcov upozorňoval na nebezpečenstvo bioterorizmu a úplne nových chorôb. Varoval, že svet nie je na túto hrozbu pripravený. (ač)