BRATISLAVA. Bunkre sa budú budovať. Potvrdilo nám to včera ministerstvo vnútra, ktoré na otázku, či neplánuje zmierniť tvrdo postavenú vyhlášku o povinnosti stavať plynotesné úkryty v bytových domoch, odpovedalo, že nie.
Niektoré stavebné úrady už vydali povolenia na stavby, kde musia byť aj úkryty.
Podľa vyhlášky ministerstva vnútra by každý nový bytový dom nad 50 obyvateľov mal mať svoj protivojnový úkryt, ktorý by mal ľudí chrániť pred možnými nebezpečenstvami v čase vojny alebo priemyselnej katastrofy. „Nebolo by vhodné zmierňovať ustanovenia vyhlášky,“ povedala Ľudmila Staňová z komunikačného odboru ministerstva vnútra.
Rodinné domy nie sú mimo obliga
Protivojnové úkryty nemusia mať všetky veľké bytovky. Vyhláška sa vzťahuje len na domy, ktoré sa začali stavať až po októbri 2006. Staré bytovky zostanú naďalej bez bunkrov. Ministerstvo rozmýšľalo aj o úkrytoch pre staré domy, ďaleko sa nedopracovalo. Boli by s tým veľké technické problémy. „Pre ochranu obyvateľstva by bolo najlepšie, keby každý obytný objekt bol vybavený úkrytom. Žiaľ, nemôžeme zasahovať do konštrukcie starších budov, pretože by mohlo nastať celkové narušenie budovy,“ povedala Staňová.
Úkrytom sa nevyhnú ani niektoré nové rodinné domy. Vyhláška dáva mestám a obciam voľnú ruku, tvrdí ministerstvo. Aj tie musia budovať úkryty, nie plynotesné, len jednoduché svojpomocne vybudované, píše sa vo vyhláške.
„To, či musia mať rodinné domy úkryty, alebo nie, určuje obec podľa analýzy rizík daného územia,“ povedala Staňová. Vo vyhláške sme však také ustanovenie nikde nenašli.
Plynotesné kryty musia mať špeciálne dvere a uzávery. Ochrana miestností sa zabezpečuje aj vonkajším plynotesným plášťom a vnútornými plynotesnými predelmi.
Pri jednoduchých úkrytoch v rodinných domoch stačí, ak budú mať len dobre zatesnené okná, zásoby vody a vzduchovody.
Budovanie úkrytov predraží najmä väčšie bytovky, keďže je povinné. Stavebné náklady môže bunker zvýšiť aj o niekoľko miliónov korún. Ministerstvo vnútra si však nemyslí, že je zbytočné, ak bunkrov bude veľa. „Nie je opodstatnené hovoriť o zbytočnosti budovania úkrytov. Je to jedno zo základných opatrení na ochranu života a zdravia obyvateľstva,“ povedala Staňová.
Najprv úkryt, potom kolaudácia
Mestá sa s vyhláškou už zaoberali. Pri nových územných a stavebných povoleniach musia zvažovať aj bunkre. „Projektová dokumentácia na vydanie stavebného povolenia musí riešiť aj ustanovenia vyhlášky ministerstva vnútra,“ povedala Alena Briganová z oddelenia územného konania a stavebného poriadku na miestnom úrade v bratislavskej Petržalke. Vydali už niekoľko stavebných povolení na stavby s plynotesnými úkrytmi. Ani jedno z nich zatiaľ nebolo pre bytový alebo rodinný dom.
Na stavby, ktoré podľa vyhlášky úkryt musia mať, ale ho nemajú, úrady povolenie nedajú. „Stavba skolaudovaná nebude, kým jej súčasťou nebude aj úkryt,“ povedala Briganová. Bunkre podľa nej v Petržalke stavby predražia. Petržalka stojí na pôvodne močaristom teréne. Budovy preto nemajú klasické hlboké základy, ale sú na špeciálnych stĺpoch. Podobne sa stavajú aj nové stavby. „Je veľmi zložité stavať v podzemí, pretože sa musí riešiť problém protitlakovej vody, čo predražuje stavbu.“ Musí tam byť napríklad kvalitnejšia izolácia.
Čo má mať plynotesný úkryt
priestor pre jednu osobu od pol do jedného štvorcového metra
minimálna výška 2,4 metra
sociálne zariadenie s rozlohou najmenej tri štvorcové metre môže byť umiestnené v blízkosti vchodu do úkrytu
priestor na uloženie zamorených odevov, musí to byť samostatná miestnosť, ktorá je najbližšie ku vchodu do úkrytu
filtračné a ventilačné zariadenia s dodávkou vzduchu 10 až 14 kubických metrov za hodinu pri teplote do 23 stupňov
podmienky na pobyt najmenej na dva dni
elektroinštalácia
telekomunikačná technika
náradie na vyslobodenie z poškodeného úkrytu
hasiace prístroje
konštrukcia stavby musí mať čo najmenej otvorov a musí byť odolná proti prenikaniu škodlivých látok aj rádioaktívneho žiarenia
