Prosím, nedotýkajte sa stien, to je azda najčastejšia veta, ktorú Augustus Schulz, sprievodca a reštaurátor po zámku Moritzburg denne opakuje. Aj napriek zákazu nedokáže Elfriede Köppl, 74-ročná dôchodkyňa z Drážďan odolať pokušeniu. Veď kto by si nechal ujsť príležitosť dotknúť sa tapety z teľacej kože, neodmysliteľnej súčasti tohto zámku?

Zámok Moritzburg leží neďaleko Drážďan, na jazere v malebnej obci s rovnomenným názvom. Jeho história sa začala písať v roku 1542, keď ho dal knieža Moritz postaviť ako poľovnícke renesančné sídlo. Až v roku 1672 sa z neho vďaka Wolfovi Casparovi von Klengel stal poľovnícky zámok. Pod vplyvom kráľa Augusta Silného sa z neho stalo prepychové a slávne sídlo. Konali sa tu mnohé slávnosti, na ktorých sa prezentovalo umenie výtvarníkov z rôznych kútov sveta. Na slávnostiach sa mohli zúčastňovať všetky vrstvy obyvateľstva bez ohľadu na ich postavenie.

V interiéri zámku dominuje zbierka jelenieho parožia, no najväčším lákadlom sú kožené tapety, ktoré zdobia jeho steny. Veľká časť týchto tapiet sa v tridsiatych rokoch minulého storočia dostala cez Viedeň do kráľovského zámku Wawel v Krakove.

August Silný sa riadil pravidlom, že každý z jeho zámkov musí byť zariadený v rovnakom a pre zámok charakteristickom štýle. A tak je tu všetko dokonale zladené - od tapiet na stenách až po poťahy na stoličkách.

Zaujímavosťou je počet stoličiek v jednotlivých izbách. Bolo ich totiž dvadsaťštyri, presne toľko, koľko mal August Silný zámkov. Dokonca v tomto veku nastúpil na trón.

Prečo práve toto číslo? Nuž, traduje sa, že na to, aby August Silný dokázal svoje vysoké postavenie pred inými panovníkmi, potreboval práve dvadsaťštyri trubačov. Či to tak naozaj bolo, sa môžeme teraz len domnievať.

Andrea Beláková,

Ingrid Lovecká