Zachránilo ju to, že mala podľa údajov z úradu Košického samosprávneho kraja najlepšie výsledky. Michal Duleba žartom hovorí, že sa im darí aj preto, lebo si s dvoma podriadenými urobili vysokú školu manažmentu.
"Ak sme chceli prežiť, museli sme sa naučiť ponúkať svoje služby, rozšíriť ich o to, čo klientov osloví," hovorí riaditeľ. Nečakali, či ich noví zákazníci nájdu, ponúkali sa im sami. Vyšlo to. Ich webová stránka je toho dobrým príkladom. Ponúka napríklad aj inšpirácie na pobyt.
Kým niekedy mávali dvadsať až dvadsaťtri 21-dňových turnusov v roku, dnes je zariadenie obsadené až deväťdesiatimi turnusmi v priebehu roka.
Škola v prírode už nepozná, čo je to "mŕtve obdobie". Medzi nových klientov patria stredoškoláci aj vysokoškoláci, občianske združenia, ktoré sa venujú mladým, ako Strom, či bratislavská Domka a centrá voľného času so stredoškolskými aktivitami...
"Studený čaj a studený úsmev u nás nenájdete, ale množstvo hier pre deti áno," žartuje Michal Duleba. Tridsaťosem ich majú v zásobe, napríklad zemiakové preteky, súboj skokanov, žmurkacieho vraha, eskimácku preťahovačku alebo poznávaciu, čo do prírody nepatrí.
Riaditeľ hovorí, že školáci dnes nechodia do školy v prírode preto, aby v nej sedeli nad knihami. "To nerád vidím, pri päťdňovom pobyte nech sa učia maximálne tak dve hodiny, ale potom ich najradšej vidím vonku na čerstvom vzduchu. Veď v prírode sa dá veľa naučiť aj bez učebníc," hovorí riaditeľ.
Deti majú k dispozícií ihriská, v lete bazén, množstvo turistických atrakcií, taká hrebeňovka na Jánošíkovu baštu údajne osloví každého.
A tí, čo sa sem chcú vrátiť, by mali vedieť, že program nikdy nie je rovnaký. Záleží však aj na ich vlastnej fantázii.
Jarmila Horáková © SME
