Na Medzinárodnom filmovom festivale Rotterdam sa tento rok predalo vyše 350 000 lístkov. Pri takom závratnom čísle by bolo hlúpe odignorovať cenu divákov. Vyhral ju jemne úsmevno-smutný animovaný príbeh Persepolis od francúzskej spisovateľky iránskeho pôvodu Marjany Satrapi. V apríli sa dostane aj do slovenských kín.
Skrytý bestseller
„Kdekoľvek budeš, najdôležitejšia je integrita,“ lúči sa stará mama so svojou vnučkou. Počúva sa to dobre, ale realita Marjanin život poriadne sťažuje. Islamská revolúcia pridáva k jej pubertálnym problémom oveľa tragickejšie stresory. Bolestivý chaos, hrdinovia, ktorí rýchlo a nenápadne zomierajú vo väzení, burky na hlave dievčatiek, ktoré netušia, prečo. Taký je obraz Iránu z ceruzky Marjany Satrapi, ktorá o ňom nakreslila grafický román. Hoci na Slovensku by sme jej preklad našli len v češtine, v takom Holandsku sa predáva hneď pri bestselleroch. Pôsobivo sa jej totiž podarilo spojiť históriu krajiny s individuálnym osudom, s problémikmi dievčatka, ktoré má dosť starostí aj s „obyčajným“ dospievaním.
Keď sa tento film premietal na festivale v Cannes, iránska vláda sa nepotešila a festival dostal list, ktorý upozorňoval na to, že „film ukazuje nerealistický obraz o skvelej Iránskej revolúcii.“
Akokoľvek, vyhral tam cenu poroty a nebolo tam len preto, že hlasy postavičkám požičali hviezdy ako Catherine Deneuve a Chiara Mastroianni. Lenže Marjana Satrapi tú revolúciu prežívala všelijako, len nie skvelo.
„Bolo ťažké spomínať si na veci, na ktoré som chcela zabudnúť.“ A keď potom animátori znova kreslili tie obrázky pre film, nezdalo sa jej práve najjednodušie udržať slzy.
Pobyt v Rakúsku
Persepolis ukazuje dospievanie Marjane, v krajine, ktorej politické dianie, príliš zasahuje do ešte nevinne-naivného života. Scéna, keď v bundičke s nápisom Punk is not ded kráča medzi „dílermi“ odznakov Michaela Jacksona a kaziet Iron Maiden, pôsobí konšpiratívne a absurdne. Ale napokon, tieto obrazy nie sú slovenskému divákovi až také cudzie.
VIDEO: Trailer k filmu
Veľmi zábavne a opäť veľmi zúfalo je tu vykreslený pobyt Marjany v Rakúsku, v ktorom si na isté veci nikdy nezvykla - napríklad na také jódlovanie. Akoby toho nebolo na jej krehkých ramenách dosť, jej milostné príbehy tiež nie sú výhrou. Splynutie pocíti pri mužovi, ktorý jej poďakuje za to, že mu pomohla nájsť pravdu, že je homosexuál. Ďalší rakúsky inťoš zas nechápe, prečo sex pre ňu znamená tak veľa, že ju dokáže bolieť nevera. A návrat do Iránu ju naučí, že rozvod nie je taká strašná vec a že opustená už zrejme zostane v každom kúte sveta.
Roztomilý sladký humor dievčatka dozrieva a horkne. Irán je prísny, Európa cudzia. A preto je také ťažké odpovedať taxikárovi z Paríža na takú základnú otázku ako: Odkiaľ ste, slečna?
Keď sa film premietal v Cannes, iránska vláda poslala list, ktorý upozorňoval na to, že „film ukazuje nerealistický obraz o skvelej iránskej revolúcii“.
