FOTO - REUTERS

Björk, islandský zázrak, sa skoro nervovo zrútila. Jej prvá filmovačka ju natoľko psychicky vyčerpala, že pri preberaní Zlatej palmy za najlepší ženský herecký výkon vyhlásila: „Môj prvý film bol aj mojím posledným.“ Žiadna cena by asi nebola pre malú uletenú ženu satisfakciou, ak by od režiséra filmu Larsa von Trier nedostala aj inú úlohu - kráľovná chladného popu stvorila k snímke soundtrack.

Nenápadné a informačne dosť strohé cédečko pod názvom SelmaSongs (music from the motion picture soundtrack Dancer in The Dark) ožije až po vložení do prehrávača. Sedem piesní, ktorých je Björk autorkou, graduje podobne ako film - muzikál - dráma.

Režisér von Trier písal k hudbe texty. Podľa všetkého sú s Björk rovnakou krvnou skupinou, preto s vytváraním atmosféry tajomna a drámy visiacej vo vzduchu nemali problémy. V druhej skladbe Cvalda účinkuje dokonca Deneuvová, ktorá dostala klasický muzikálový kúsok a` la Amerika. Oveľa zaujímavejšia je ale prítomnosť tretieho z klubu melancholikov, Thoma Yorka zo skupiny Radiohead, ktorý spieva v skladbe I‘ve Seen It All (Videl som všetko). Aké symbolické: Björk ako česká emigrantka Selma Jezková totiž vo filme stráca zrak.

Jej jedinou radosťou, ktorá prerastá do vášne, je hudba. Konkrétne klasické hollywoodske muzikály, ich spievanie a tancovanie. Muzikálová hudba, pompézna, falošne veselá až bujará, sa ako niť tiahne celým dejom cédečka. No téma muzikálu je len krehkým povrchom, pod ktorým sa prezentuje už klasická Björk, zvuková šamanka, spájajúca staré veci s tou najprogresívnejšou hudbou z mašiniek. Drobné detaily, zvuky starých platní sa prelievajú do elektronického rytmu a husle podmaľovávajú jej spev v rozkošne nedokonalej angličtine. Jednou z najpôsobivejších vecí, kde sa stretli všetky fígle naraz, je pieseň 107 Steps, kde Björk odratúva kroky vedúce k tragickému záveru.

SelmaSongs rozhodne nie je veselým albumom. Ale odkedy Lars von Trier nakrúca komédie? DENISA VOLOŠČUKOVÁ