Tanečnica v tme v hlavnej úlohe s hudobnou hviezdou Björk je už filmom, u ktorého sa prekvapenie očakáva.

Björk hrá českú emigrantku Selmu, ktorú prenasledujú rany osudu: choroba, následkom ktorej pomaly slepne ona a aj jej malý syn, ktorého sa snaží zachrániť. Miluje klasický americký muzikál.

Samé hlavné ceny

V Cannes patrila Tanečnica v tme k tým, kvôli ktorým davy príslušníkov filmovej obce vstávali na pol deviatu ráno. Štyristo z nich sa už do sály nezmestilo a pred dverami sa odohrávali nepríjemné scény. Tlačenicu musela riešiť ochranka festivalu s pitbulmi.

Na canneskej projekcii sa odohrávalo všetko možné: niektorí diváci otrávene odchádzali počas filmu. Iní boli fascinovaní. Výkriky bravó na konci filmu sa miešali s protestným bučaním. Film získal v Cannes hlavnú cenu, Zlatú palmu a Björk cenu za ženský herecký výkon. O pár mesiacov neskôr sa všetko opakovalo v Paríži - odniesli si filmové ceny Felix. Snímka sa tak stala najlepším európskym filmom roku 2000.

Lars von Trier je najznámejším zo skupiny mladých dánskych režisérov, ktorí netvoria spoločnú filmovú školu či štýl, ale sú podpísaní pod textom, ktorý vznikol pred niekoľkými rokmi a formoval novú filmovú metodiku. Autori nazvali toto svoje vyhlásenie čudným názvom Dogma. Dogma kázala obmedziť filmové prostriedky na nutné minimum: pracovať s malými kamerami, žiadne žeriavy a veľké nájazdy, žiadna hudba „zvonku“, žiadne svetlá navyše. Dogma mala demonštrovať, že dobrovoľne prijaté asketické pravidlá uvoľnia tvorivosť, osviežia filmové videnie a dosiahnu silnejšie emócie než donekonečna zdokonaľovaná tvorba ilúzie.

Skutočné emócie

Tvorca Dogmy si pre najnovší film vypožičal typicky americký žáner - muzikál. A to aj napriek tomu, že v Amerike nikdy nebol, lebo zásadne necestuje lietadlom. Mýtus Nového sveta sa necháva inšpirovať Kafkovou Amerikou - poetickým obrazom Sochy slobody s mečom, ku ktorej sa blíži loď. „Napokon, Kafka v Amerike tiež nikdy nebol,“ povedal von Trier v rozhovore pre francúzsky týždenník L‘ Express.

„Do hollywoodskych muzikálov som bol blázon už ako dieťa, keď som po prvý raz v televízii videl Singin‘ In The Rain. Rodičia boli komunisti a pre nich to bol buržoázny brak. Mňa však fascinovala ateliérová výpravnosť, kostýmy, nájazdy kamier na obrovských žeriavoch a najmä tá muzikálová bezstarostnosť.“ Jeho muzikál je však robený celkom inak: na desiatky malých digitálnych kamier, v reálnom prostredí, vrátane ošarpanej továrne a s hrdinami v civilných šatách. „Chcem vyvolať pocit, že ide o prenos živého vystúpenia, nie o inscenáciu. Dokumentaristický štýl má priniesť do zábavného žánru skutočné emócie,“ povedal pre L‘ Express.

Zmeniť osud

Tanečnica v tme má zaručenú publicitu už len vďaka hviezdam, ktoré v nej vystupujú. Catherine Deneuvová sa Larsovi von Trier prihlásila sama listom. „Napísala mi, že film Prelomiť vlny na ňu urobil veľký dojem.“

Excentrická Björk vystupuje vo filme po prvý raz. Veľa sa písalo o údajných hysterických scénach počas nakrúcania: Björk nemohla vydržať robiť, čo jej Lars von Trier kázal. Ako povedal von Trier, postupne sa natoľko identifikovala so svojou hrdinkou, že chcela meniť jej osud. Režisér síce v rozhovoroch s novinármi tvrdí, že tento tvorivý kontakt s Björk bol preňho mimoriadne inšpirujúci, ale keď pri nakrúcaní naraz v rámci tvorivého sporu na pár dní zmizla, tiež vraj bol na pokraji kolapsu.

Lars von Trier v skutočnosti nie je žiadny „von“, to si len sám vyzdobil priezvisko, mimochodom, úplne v rozpore s duchom Dogmy. Ale ako tvrdí jeden nemecký kritik, šľachtický stav mu za výnimočné zásluhy o slávu Dánska vlastne aj tak patrí.

ANDREA PUKOVÁ