HELSINKI. Poľsko, Estónsko a Litva navrhujú, aby zemný plyn z Ruska do Nemecka prúdil radšej po zemi než pod hladinou mora, ako plánuje konzorcium Nord Stream.
Projekt Nord Stream by mal zabezpečiť dopravu plynu z Vyborgu do Greifswaldu. Plynovod pod hladinou mora by mal byť dlhý asi 1200 kilometrov a sčasti povedie cez južný okraj Fínska.
Samotné Fínsko však navrhuje zvážiť inú trasu viac na juh, ktorá by minula fínske územie. Podľa Fínov je potrebné podrobnejšie zistiť dosahy na životné prostredie. Hlavným partnerom v konzorciu Nord Stream je ruská spoločnosť Gazprom, ktorá chce začať s výstavbou plynovodu v polovici budúceho roku.
Podľa týchto predstáv by mohol prvý plyn do Nemecka doraziť začiatkom roku 2011. Nemecké firmy BASF a E.ON v projekte Nord Stream vlastnia po 20 percent, zatiaľ čo deväť percent má holandská spoločnosť Gasunie.
Gazprom má s 51 percentami nad projektom kontrolu. Poľsko podľa fínskeho ministerstva okrem iného upozorňuje na skutočnosť, že je nutné naplánovať aj presný postup pri zabezpečení bezpečnosti plynovodu.
Litva sa okrem bezpečnostných otázok obáva aj dosahov na životné prostredie v miestach, kadiaľ bude plynovod prechádzať.
