BRATISLAVA. Prichádzajúca staroba automaticky neznamená, že človek začne byť neschopný prijímať nové informácie. „Je pravda, že u väčšiny starších osôb dochádza vekom k drobným zmenám, ktoré sa prejavujú znížením pozornosti, zhoršením schopnosti niečo si vybaviť, alebo miernym spomalením spracovania informácie,“ hovorí riaditeľka bratislavského Centra MEMORY Mária Čunderlíková. Tieto ťažkosti však neobmedzujú celkové intelektové funkcie.
Súčasný pokrok medicíny, neurológie, psychológie a zdravotnej starostlivosti mení doterajšie názory na starobu. Odborníci na oblasť pamäťových schopností začínajú používať termíny ako úspešné starnutie.
„Čas, ktorý človek strávi na dôchodku, je čoraz dlhší. Skúsenosť s tým, že niekto žije na penzii napríklad dvadsať rokov, je nová, predtým to tak nebolo,“ mieni Čunderlíková. Riaditeľka centra je prvou špecialistkou na tréning pamäti seniorov na Slovensku. Žiť v starobe sa podľa nej treba naučiť, pretože ide o kvalitatívne nové a nemálo zložité obdobie života.
Ťažkosti nemusia vždy
znamenať chorobu
Zábudlivosť vždy nemusí znamenať chorobu. Každý, kto po päťdesiatke začne pociťovať, že mu pamäť slúži menej ako kedysi, by mal podľa odborníkov najskôr zrekapitulovať svoj spôsob života. Zodpovedať by si mal na otázky: Ako žijem? Mám okolo seba dostatok podnetov? Vnímam ich? Stretávam sa s ľuďmi alebo len sedím doma a vyhýbam sa spoločnosti napríklad z obavy nad tým, že môžem opäť zlyhať?
Odpovede sú dôležité. Životný štýl, množstvo podnetov okolo nás, časté stresové situácie a podobne patria k tým faktorom, ktoré pamäti neprospievajú. Uvedomiť si dôvod, situáciu v ktorej človek bol, keď mu zlyhala pamäť, je podľa odborníkov ďalším krokom k tomu, aby sa to nabudúce nestalo. Tam, kde nejde o poruchy pamäti (napríklad počiatočné štádium Alzheimerovej choroby), častejšia zábudlivosť odíde spolu so zlepšením zdravotného stavu alebo s upokojením stresujúcej situácie či zbavením sa depresií. Tie môžu vyvolať napríklad nezhody v rodine. Pokiaľ je to inak, je potrebné sa zveriť do rúk lekárovi.
Svojpomoc
Prvou pomocou, ako nedovoliť svojej pamäti aby príliš ochabla, je začať chodiť medzi ľudí. Odporúčajú sa rôzne záujmové krúžky, turistické oddiely. Stretávanie sa s ľuďmi prinesie nové podnety a motiváciu, primeraná pohybová aktivita v prírode navyše prispeje k lepšiemu okysličovaniu mozgu, čo sa prejaví lepšou schopnosťou zapamätať si. Vždy je dobré mať poruke zápisník, existuje aj niekoľko cielených činností, ktoré môžu staršiemu človeku cvičiť si slabšiu pamäť.
Žiť v starobe sa treba naučiť. Udržiavať si pamäť je toho súčasťou.
Mária Čunderlíková, riaditeľka Centra MEMORY
Čo pôsobína vašu pamäť
Fungovanie zmyslov
l Zhoršovanie vnímania vyvolané starobou môže spôsobovať problémy s pamäťou. Keď človek dobre nevidí alebo nepočuje, je toho menej na zapamätanie.
Telesné zdravie
Veľa ľudí má problémy s pamäťou vtedy, keď sú unavení, chorí, berú lieky alebo trpia bolesťami. Zlepšením zdravotného stavu sa situácia upraví.
Duševné zdravie
Človek vystavený starostiam, osamelosti či depresii sa nekoncentruje, a preto si aj menej za pamätá. Keď pominú starosti alebo si uvedomí túto súvislosť, pamäťové schopnosti sa upravia.
Obraz vlastného „ja“
Niektorí ľudia pri častejšom zabúdaní strácajú sebadôveru, stránia sa spoločnosti . Tak ako vidíte vy sami seba, bude vás vnímať aj vaše okolie.
Stres a úzkosť
Organizmus pri strese vytvára hormóny, ktoré bránia koncentrácii, a teda aj zapamätaniu si. Potrebné je uvoľniť sa a ťažkosti sa upravia.
Motivácia a záujem o vec
Motivovaný človek si skôr zapamätá veci, ktoré pre neho majú význam.
Životný štýl
Tí, ktorí žijú aktívne, sa na pamäť sťažujú zriedkavejšie ako tí, ktorí pasívne prežívajú.
Zdroj: Centrum MEMORY, n. o.
Čo treba robiť, ak si chcete doma sami precvičovať pamäť
Pri čítaní začnite krátkymi príbehmi, pokračujte románmi
Čítanie patrí k aktivitám, keď sa z niekdajšieho koníčka v starobe stáva aj užitočná záľuba.
Pamäť začnite cvičiť krátkymi príbehmi. Po prečítaní skúste nahlas povedať dej či charakteristiku hlavných osôb. Vašim poslucháčom môže byť partner alebo deti.
Neskôr si pomocou vašich kedysi obľúbených románov skúste pocvičiť svoju dlhodobú pamäť. Pripomeňte si, čo si z románu pamätáte z mladosti a pri opätovnom prečítaní si spomienky porovnajte s tým, čo ste teraz prečítali. Vhodné sú aj krátke články v novinách o tom, čo vás zaujíma. (ht)
Spoločenské hry a krížovky môžu byť pre zábavu aj úžitok
Spoločenské hry vás zapoja do spoločnosti v domove dôchodcov aj v rôznych seniorských kluboch.
Vašu pamäť precvičí šach rovnako dobre ako karty alebo hra s písmenami a slovami Scrabble. Užitočné však môžu byť aj mnohé ďalšie hry.
Výhodou spoločenských hier je to, že so sebou prinášajú aj nevyhnutnosť vzájomne komunikovať.
Užitočné sú aj krížovky.
Ich náročnosť však nesmie ustrnúť na niekoľkých stále sa opakujúcich slovách. Aj pri krížovkách treba vyberať tak, aby ste napredovali a používali stále nové a nové slová, a tak postupovali pri zložitosti. Obľúbený krížovkársky slovník používajte s mierou, nové výrazy sa snažte si osvojiť.
Na druhej strane, prílišná obťažnosť vás môže od užitočnej zábavy odradiť. Nechcite preto od seba nemožné. Keď vás bude krížovka baviť, bude to pre vás užitočnejšie a viacej si aj zapamätáte.
V stánkoch s tlačou dostať okrem krížoviek aj nespočetné druhy rôznych rébusov a vyplňovačiek.
Vyskúšajte, ktoré vám budú najlepšie vyhovovať. (ht)
Televízor pozerajte aktívne, vyberajte si zaujímavé programy
Televízia môže byť užitočná, ak si vyberáte programy a nezostanete len pri pasívnej zábave.
Pre tréning pamäti sú vhodné napríklad vedomostné súťaže. Nezamerajte sa len na to, kto vyhráva, sledujte, aké boli otázky a správne odpovede. Ak sú pre vás nové, zapíšte si ich. Cvičiť pamäť môžete aj pri zaujímavých dokumentoch. Vyhraďte si na pozeranie pätnásť minút a zabezpečte, aby vás nikto nerušil. Potom televízor vypnite, zopakujte, čo ste sa dozvedeli, zapíšte si to a skúste to zopakovať aj na druhý deň ráno. (ht)
