BRATISLAVA. Koalícia s opozíciou sa už nesporia len o úpravu tlačového zákona a podmienku opozície, že bez nej nepodporí Lisabonskú zmluvu, ale aj o to, koľkokrát sa o zmluve môže hlasovať.
Koalícia tvrdí, že len raz. Opozícia hovorí, že ak je hlasovanie neúspešné, môže sa do decembra 2008, keď je posledný termín na ratifikáciu novej európskej zmuvy, opakovať.
Právnici dávajú za pravdu skôr opozícii.
Zákon to nerieši
Ústavnoprávny výbor parlamentu prijal v piatok stanovisko, že rokovací poriadok takýto prípad vyslovene nerieši, ale že opakované hlasovanie v ňom nemá oporu.
Rokovací poriadok hovorí o opakovanom hlasovaní len v prípade zákona a nie zmluvy. Ak zákon neprejde, môže sa podľa neho o ňom znovu hlasovať až o pol roka.
Zmlúv sa v zákone týka veta: „Ďalšie ustanovenia o druhom a treťom čítaní sa použijú primerane.“ V treťom čítaní sa hlasuje definitívne.
Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva si práve pre túto vetu myslí, že pravdu má skôr opozícia. O zmluve sa podľa neho nemôže hlasovať opakovane hocikedy, ale na základe analogického postupu ako v prípade zákona by sa o pol roka mohlo.
Číž: Čo hovorí Procházka?
Názor ústavných právnikov zaujímal podpredsedu parlamentu Miroslava Číža zo Smeru, ktorý si nevie „ani predstaviť hlasovanie viackrát“. Zvedavý bol najmä na názor ústavného právnika Radoslava Procházku, lebo si ho váži.
„V tejto krajine z právneho hľadiska neexistuje vyššia autorita ako kvalifikovaná väčšina parlamentu. Pokiaľ táto autorita Lisabonskú zmluvu schváli a prezident ju ratifikuje, niet tej moci, ktorá by takéto rozhodnutie mohla relevantne spochybniť, bez ohľadu na to, na ktorý pokus sa to tej väčšine podarí,“ povedal Procházka.
Číž opiera svoju argumentáciu aj o druhý článok ústavy, podľa ktorého „štátne orgány môžu konať iba spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Keďže ten o opakovanom hlasovaní o zmluve nehovorí, nemôže sa podľa neho uskutočniť.
„V právnom poriadku niet ustanovenia, ktoré by predsedovi Národnej rady umožňovalo nepredložiť na rokovanie pléna vládou predložený návrh medzinárodnej zmluvy, z dôvodu, že sa o takomto návrhu už v minulosti neúspešne hlasovalo,“ povedal na to Procházka.
Číž za reálnejšie ako opakované hlasovanie považuje referendum.
Fico sa s opozíciou o zmluve poradil len listom
Opozícia premiérovi vyčíta, že s ňou nerokoval o podpore Lisabonskej zmluvy. Fico opozíciu listom v júni minulého roka vyzval, aby mu k nej poslala pripomienky. Za rokovací stôl ju nepozval.
Premiér Robert Fico sa o názor opozície k Lisabonskej zmluve oficiálne zaujímal len raz, keď 7. júna minulého roka poslal list predsedom všetkých parlamentných strán.
O dva týždne sa chystal do Bruselu, kde sa malo dohodnúť definitívne znenie Lisabonskej zmluvy.
Predsedom strán napísal, že táto otázka si vyžaduje podporu širokého politického spektra: „Považujem za potrebné prerokovať pozíciu vlády k inštitucionálnej reforme so zástupcami politických strán.“
Na záver listu požiadal šéfov strán, aby mu poslali stanovisko k postoju vlády.
Na list odpovedali všetky opozičné strany, hoci predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda v rozhovore pre sobotňajšie vydanie SME na otázku, čo hovorí na to, že Fico mu poslal ohľadne Lisabonskej zmluvy list, odpovedal: „Ako môže niekto takto bohapusto klamať?“
Potom povedal, nech premiér dokáže, kedy požiadal opozíciu o súhlas so zaradením zmluvy na januárovú schôdzu. „SDKÚ-DS je pripravená na akékoľvek politické rokovania o otázkach, ktoré si vyžadujú čo najširšiu politickú zhodu a sú v našom národnom a štátnom záujme,“ citoval z listu Ficovi hovorca SDKÚ Martin Maťko.
Zvyšok listu SDKÚ neposkytla s tým, že osobnú korešpondenciu nezvyknú zverejňovať.
Dzurinda ešte v júni minulého roka povedal, že sa s ním Fico dohodol na osobnom stretnutí ohľadne zmluvy, ale o pár dní už premiér stratil záujem.
Predseda KDH Pavol Hrušovský napísal Ficovi svoje pripomienky k zmluve a dodal, že „KDH je pripravené viesť seriózny dialóg, aby sme prispeli k hľadaniu riešenia“.
Predseda SMK Pál Csáky odpísal, že „formu, ponúknutú vami, považujem nie za najšťastnejšiu, nakoľko téma budúcnosti Európskej únie by si zaslúžila dynamickú výmenu názorov za osobnej účasti aktérov“, a k návrhu môže teda zaujať len statické stanovisko.
Fico minulý týždeň opozícii v parlamente vyčítal, že neposlala fakticky žiadne pripomienky, „boli to len listy, v ktorých boli samé urážky a nič iné tam nebolo. Bol záujem, aby ste zaslali písomné stanoviská k tomuto mandátu a potom malo byť osobné rokovanie. Lenže vzhľadom na to, čo sa udialo, sa zdalo, že osobné rokovanie nemá absolútne žiadny význam“.
SDKÚ odmieta, že by ich list obsahoval urážlivé výroky.
Politici opozície tvrdia, že listom sa komunikácia s Ficom o zmluve skončila a žiadne osobné stretnutia nezvolal, hoci na schválenie zmluvy potrebuje aj ich hlasy.
Miroslav Kern
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Zmluva asi opäť uviazne
Predsedovia strán sa tento týždeň nestretnú a nebudú rokovať o podpore Lisabonskej zmluvy. Premiér ich na rokovanie nepozval. HZDS aj opozícia by to privítali.
Predseda Vlády Robert Fico sa zatiaľ nechystá zvolať stretnutie na najvyššej úrovni, za účasti koaličných aj opozičných predsedov strán, aby s nimi rokoval o podpore Lisabonskej zmluvy.
Premiér opäť prenechá rokovanie s opozíciou na predsedu parlamentu a podpredsedu Smeru Pavla Pašku, ktorý zvolá stretnutie šéfov poslaneckých klubov. Už dvakrát sa mu však nepodarilo presvedčiť opozíciu, aby zmluvu podporila.
Politici však neočakávajú, že tretie štvrtkové plánované hlasovanie o zmluve bude úspešné. Opozícia stále trvá na tom, že Lisabonskú zmluvu podporí až potom, ako koalícia akceptuje jej pripomienky k tlačovému zákonu, ktorý podľa nej aj medzinárodných inštitúcií zasahuje do slobody slova.
Podpredseda HZDS Milan Urbáni si myslí, že „v politike stále treba rokovať, kým sa nevyčerpajú všetky možnosti“. Podľa neho sa musia konať rozhovory na úrovni predsedov strán a poslanecké grémium na to nestačí.
Predseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž hovorí, že „pokiaľ bude náznak, že hocijaký iný typ rokovaní ako rokovanie na poslaneckom grémiu má význam, také rokovania majú zmysel.“ Poslanec však nevie, o čom by mali s opozíciou rokovať, lebo tlačový zákon je len „dymovou clonou“.
Podpredseda SMK József Berényi povedal, že treba zvolať okrúhly stôl šéfov strán, keďže grémium nič nevyrieši. „Oni sú na ťahu.“
Stretnutie predsedov strán neplánuje zorganizovať ani prezident Ivan Gašparovič. Práve ten má podľa politológa Samuela Abraháma „spraviť štátnické gesto, aby si koalícia aj opozícia zachovali tvár“.
Miroslav Kern
