BELEHRAD, BRATISLAVA Európska únia si vydýchla. Srbi si v nedeľných voľbách, aj keď len s minimálnym náskokom, vybrali za prezidenta Borisa Tadiča. Ten sľubuje, že krajina sa nevzdá ambície vstupu do únie, ani keby väčšina jej krajín podporila nezávislé Kosovo.
A práve odtrhnutie juhosrbskej provincie bude jedna z hlavných udalostí, ktorým bude staronový prezident čeliť.
Porazený premiér
Kosovskí Albánci už vyhlásili, že na ich pláne odtrhnutia od Srbska sa nič nemení. Malo by sa tak stať v najbližších týždňoch. Čo urobia Srbi, keď sa tak stane, si zatiaľ nechávajú pre seba. Zatiaľ iba sľúbili, že silu nepoužijú.
Postoje ku Kosovu sa nelíšia iba medzi prezidentskými kandidátmi. Veľmi napäté vzťahy ostali po voľbách aj vo vláde, ktorej budúcnosť je momentálne terčom špekulácií srbských analytikov.
Premiér Vojislav Koštunica sa podľa nich stal hlavný porazený volieb. V prvom kole pretláčal kandidáta, ktorý získal iba deväť percent.
Pád vlády sa hodí radikálom
Svojho koaličného partnera Borisa Tadiča odmietol podporiť aj v druhom kole.
Obhajoval to tým, že prezident Tadič odmietal dodatok ku koaličnej zmluve, podľa ktorého malo Srbsko odmietnuť Asociačnú zmluvu s úniou, ak vyšle do Kosova svoju misiu.
Koštunica tvrdí, že Srbsko by sa malo vzdať snahy vstúpiť do Európskej únie, keď jej štáty uznajú nezávislosť provincie. Naopak Tadič tieto dve veci spájať nechcel.
Hoci rozpory vo vláde sú veľké, jednotlivé strany zatiaľ jej pád nepripúšťajú. Predčasné voľby by navyše nahrali Srbskej radikálnej strane. Nedeľné voľby ukázali, že napriek prehre Tomislava Nikoliča je obľúbenosť jej názorov vysoká.
Prezident, ktorý asi príde o časť krajiny
Hoci je Boris Tadič proeurópsky politik,v politickom boji sa musí správať po srbsky. Ako nacionalista.
„Nezávislosť Kosova nikdy neprijmem.“ Veta, ktorú vo svojej predvolebnej kampani používal azda najčastejšie, nepatrí žiadnemu nacionalistovi, ale srbskému proeurópskemu prezidentovi Borisovi Tadičovi. A vystihuje ho viac, ako by si možno želal.
Pragmatik
Srbské voľby sa konali v predvečer pripravovaného vyhlásenia (a chystaného uznania) nezávislého Kosova. Akékoľvek iné postoje k provincii by od Borisa Tadiča boli politickou samovraždou. Väčšina analytikov sa pri hodnotení víťaza nedeľných volieb drží jedného: je to pragmatik.
Odrazilo sa to aj na jeho kampani k prezidentským voľbám. Mnohí ho obviňovali, že je príliš európsky a málo srbský. Pod týmito tlakmi v kampani trochu pritvrdil.
„Za silné a stabilné Srbsko,“ prihovárala sa rodákom z bilbordov jeho tvár, za ktorou viala v pozadí národná vlajka. Rovnako boli aj jeho opakované tvrdenia, že Kosovo neuzná.
Boris Tadič by pritom mohol byť prototypom srbského politika novej generácie. Syn disidenta Titovho režimu vyštudoval psychológiu. Neskôr pracoval ako novinár, psychológ, či učiteľ. Bojoval proti režimu Slobodana Miloševiča, ktorý nakoniec spolu so Zoranom Djindjičom v roku 2000 porazil. Po jeho zavraždení prevzal líderstvo v prozápadnej Demokratickej strane.
Gesto voči Chorvátom
Európske parametre malo Tadičovo ospravedlnenie Chorvátom, za zločiny, ktoré spáchali Srbi počas vojny v Chorvátsku v 90. rokoch. Najvýznamnejšie gesto podobného druhu prišlo navyše od človeka, ktorému v druhej svetovej vojne ustašovci zabili starých rodičov.
Ukázať, že je skutočne politikom nového Srbska, bude môcť už čoskoro. Ako prezident bude čeliť odtrhnutiu Kosova, pravdepodobne už tento mesiac. Práve toho Kosova, ktoré podľa jeho sľubov malo patriť „navždy Srbom“.
Kto je Boris Tadič?
Vyštudoval psychológiu.
Pracoval ako novinár, psychológ či učiteľ.
Spolu so Zoranom Djindjičom viedol boj proti Miloševičovmu režimu.
Po jeho smrti sa stal predsedom Demokratickej strany.
V roku 2004 ho prýkrát zvolili za srbského prezidenta.
