BRATISLAVA. Nové cirkvi majú opäť nádej, že ich raz štát oficiálne zaregistruje. Generálna prokuratúra napadla na Ústavnom súde zákon, podľa ktorého sa rozhoduje, ktoré cirkvi budú alebo nebudú oficiálne. Nepozdáva sa jej najmä ustanovenie, že na registráciu treba 20-tisíc podpisov členov cirkvi. Považuje to za zásah do slobody vierovyznania a zhromažďovania.
Ministerstvo kultúry diskrimináciu odmieta. „Ak štát poskytuje cirkvám výhody nad rámec základných práv a slobôd, má právo určovať im aj isté povinnosti a zároveň garantovať, že výhody ako finančná podpora či daňové úľavy a právo zakladať školy nebudú zneužité,“ povedal hovorca Jozef Bednár.
Napadnuté znenie zákona platí od vlani. Zmenu presadili poslanci Ján Podmanický zo Smeru a Ľudmila Mušková z HZDS. Chceli vraj zabrániť tomu, aby sa registrovali rôzne recesistické hnutia. Na registráciu dovtedy stačilo 20-tisíc podpisov sympatizantov cirkvi.
Moslimovia: Išli proti nám
Poslanci zmenou zabránili aj registrácii islamu u nás. Práve, keď novelu prijímali, zbierala moslimská komunita potrebné podpisy. Hovorca Chiboub Hidbani je presvedčený, že zmena bola namierená proti nej.
Moslimom nestačí, aby mali len nadáciu, keby boli registrovanou cirkvou, ich deti by sa mohli učiť náboženstvo, chceli by aj mešitu. „Chceme, aby sme mohli normálne fungovať.“
Podmanický odmietol, že by novelu presadili, aby zabránili moslimom zaregistrovať sa. „Hranica 20-tisíc členov je primeraná, aby sa cirkev, ktorá sa chce zaregistrovať, etablovala. Aby za určitý čas presvedčila, že sa nieto čoho obávať, že normálne funguje a vedie ľudí k pozitívnym hodnotám.“
Odborník: Diskriminácia
Podmienka 20-tisíc podpisov členov cirkvi sa zdá diskriminujúca aj českému religionistovi Zdeňkovi Vojtíškovi. „Je to zásah do náboženskej slobody, lebo v podstate sa žiadne nové hnutie nemôže zaregistrovať.“ Nesúhlasí ani s argumentom, že ak štát cirkvi platí, má právo určovať podmienky registrácie.
Vojtíšek hovorí, že štát by mal nájsť odvahu vyrovnať sa s reštitúciami cirkevného majetku a potom odrezať cirkvi od plošného financovania. „Držať ten vysoký počet výhovorkou, ktorá ukazuje vlastnú neschopnosť, je nezmyselné.“ Premiér Robert Fico sa otázku odluky cirkví od štátu nechystá otvoriť.
Uznané cirkvi sa rozchádzajú v tom, kde by mala byť hranica na registráciu. Menšie sa skôr prikláňajú k zníženiu počtu podpisov. „Súčasné podmienky sú príliš prísne,“ hovorí Ján Henžel z Cirkvi bratskej.
„Malé recesistické skupiny a rôzne sekty zneužívali doterajší stav,“ povedal zas hovorca katolíckej KBS Jozef Kováčik.