Tovary každodennej spotreby, ako napríklad mlieko, tam zmizli z obchodov z rovnakého dôvodu, z akého mizli u nás pred rokom 1989. Tým dôvodom bola hospodárska politika, nerešpektujúca základné ekonomické princípy. Išlo o špirálu opatrení, z ktorých každé malo predvídateľné negatívne dôsledky a zároveň sa stalo príčinou prijatia ešte horšieho opatrenia. Na začiatku bolo vyhlásenie o budovaní socializmu 21. storočia, za ktorým nasledovalo radikálne zvýšenie výdavkov, najmä sociálnych. Vláda sa síce stala populárnou, ale zároveň tým roztočila kolesá inflácie. No a proti rastu cien, ktorý sama spôsobila, začala bojovať reguláciou cien. Výrobcovia a obchodníci zareagovali tak, že začali predávať v susedných krajinách, ktoré ceny neregulovali. A venezuelskí občania museli riešiť existenčné problémy s nedostatkom potravín. Slovensko nie je Venezuela, ale niektoré ich „poučenia z krízového vývoja“ by mohli byť varovaním aj pre nás. Napríklad to o zničujúcich účinkoch cenovej regulácie. Hoci Venezuela bola už ixtým praktickým dôkazom o jej škodlivosti, politici sa o ňu pokúšajú znovu a znovu. Aj u nás sa vláda chystá zavedenie eura v prípade potreby zabezpečiť aj reguláciou cien. Vyzývajú ju k tomu nepriamo aj európske inštitúcie. Prijímanie eura tak sprevádza hrozba zavedenia mimoriadnych opatrení, ako keby sme boli vojnovou ekonomikou. Treba mať na pamäti, že ani v tomto prípade neprestane platiť, že cenová regulácia je zdrojom rozsiahlych deformácií, ktoré ekonomiku poškodia. Aby sa nám nestalo, že po 1. januári 2009, už s eurami vo vrecku, sa spolu s venezuelským klasikom budeme pýtať: Kam zmizlo mlieko?
Autor: Ján Oravec, Združenie podnikateľov Slovenska
