BRATISLAVA. Ako ochrániť slobodu prejavu v médiách a zároveň súkromie a povesť ľudí, o ktorých médiá píšu? Toto bol podľa dôvodovej správy ministerstva kultúry jeden z jeho hlavných záujmov pri tvorbe návrhu nového tlačového zákona, ktorý má nahradiť 42 rokov starého predchodcu.
Rovnováhu je nepochybne ťažké dosiahnuť, ale podľa medzinárodných mediálnych odborníkov, ktorých oslovil denník SME – právnikov, akademikov, mimovládnych organizácií aj novinárov – navrhovaný slovenský zákon by neposlúžil médiám ani verejnosti. Zohľadňuje skôr záujmy vlády.
Návrh nielenže dáva vláde priamu moc nad súkromnými médiami, ale prekračuje aj európske smernice o mediálnych slobodách, ktorými sa jeho autori údajne riadia.
„Diktatúry diktujú, lebo majú moc trestať,“ povedal profesor žurnalistiky na Columbia University Richard Wald, bývalý prezident spravodajstva televízie NBC a šéfredaktor denníka New York Herald Tribune. „Republiky hovoria, lebo majú moc od občanov.“
Výkonná moc zasahuje
Jedna z najspornejších častí zákona by dala ministerstvu kultúry moc interpretovať, či médiá „zľahčujú“ nebezpečenstvo užívania drog alebo „propagujú“ rôzne druhy nenávisti, napríklad založenej na „politickom alebo inom zmýšľaní“.
Propagujú azda články o komunistických zločinoch nenávisť ku komunistom? Rozhodovalo by ministerstvo a malo by právomoc uložiť vydavateľovi pokutu až do 200tisíc korún.
„Každé slovo tohto ustanovenia je neurčité a vágne,“ napísal Miklós Haraszti, zástupca OBSE pre slobodu médií, v liste ministrovi zahraničia Jánovi Kubišovi. „Výsledkom je, že ho možno použiť svojvoľne na obmedzenie už aj čo len informovania o faktoch, udalostiach alebo názoroch ohľadom takéhoto správania. Toto jasne prekračuje bariéry obmedzenia prejavu, ktoré akceptujú demokracie a medzinárodné súdy pre ľudské práva.“
Karin Karlekerová, výskumníčka tlače z Freedom House v New Yorku, upozorňuje, že právo na takéto posudzovanie by mal mať nezávislý orgán, a nie vláda. „Takže toto je veľmi znepokojivý vývoj.“
Ani Francúzsko, štát s najreštriktívnejšou tlačovou legislatívou v Európe, podľa nej nedáva exekutíve moc rozhodovať o mediálnych prešľapoch, ale ponecháva to na súdy.
Právo na odpoveď
Ďalšia sporná zmena by zaviedla do našej mediálnej legislatívy právo na odpoveď. V mnohých európskych krajinách existuje, zvyčajne sa však obmedzuje na to, že dáva šancu odpovedať na faktické chyby v článkoch, ktoré sa ľudí týkajú.
Slovenský model by poskytol každému, kto sa cíti napadnutý výrokom či faktom - dokonca aj keby fakty boli pravdivé - právo dožadovať sa, aby noviny zverejnili jeho písomnú odpoveď. Noviny, ktoré by odmietli reagovať, by bolo možné zažalovať bez toho, aby bola stanovená horná hranica sankcií.
„Tento návrh by dal politikom (okrem iného) právo dožadovať sa odpovede v médiách, čo by im poskytlo akúsi formu vydavateľskej právomoci, lebo zodpovedný šéfredaktor by nemal v tejto záležitosti žiadne slovo,“ povedal Arne König, predseda Európskej federácie novinárov. „To je veľmi čudné a v rozpore s tlačovou slobodou.“
Niektorí mediálni experti uznávajú potrebu práva na odpoveď v záujme ochrany jednotlivcov a aby sa zabezpečilo, že vo verejnej diskusii dostanú hlas všetky názory. Tvrdia však, že ho treba vytvárať starostlivo, aby nebola pošliapaná sloboda prejavu.
„Právo na odpoveď, ktoré je obmedzené na opravu nepresných faktov, je prijateľné,“ povedala Julia Apostleová, právna zástupkyňa Financial Times. „No právo na odpoveď, ktoré poskytuje jednotlivcovi platformu, prostredníctvom ktorej vyjadruje svoje názory, venuje sa novým problémom, a tak ďalej, nie je ospravedlniteľné, lebo sa z neho stáva nástroj určujúci, čo majú médiá zverejňovať, a toto je jasné zasahovanie do práva na slobodu prejavu.“
Francúzi inšpirujú aj Afriku
Ministerstvo kultúry sa v dôvodovej správe odvoláva na francúzsky mediálny zákon.
Karlekerová z Freedom House tvrdí, že Francúzsko nie je vzor, ktorý by malo Slovensko nasledovať.
„Veľa afrických krajín modeluje svoje tlačové zákony podľa francúzskeho. Používajú ho ako výhovorku,“ povedala. „Francúzsko sa pritom v našom rebríčku slobody tlače vlani umiestnilo horšie ako Slovensko. Nezdá sa mi preto, že by ste ho mali nasledovať. Len preto, že oni majú taký zákon, by ste taký chceli aj vy?“ pýta sa.
Anketa
Čo si myslia zahraniční experti o návrhu slovenského tlačového zákona
Miklós Haraszti, predstaviteľ OBSE pre slobodu médií
Terajší návrh obsahuje paragrafy, ktoré by vážne obmedzili redakčnú autonómiu a išli by tak proti medzinárodným záväzkom Slovenska pri ochrane slobody médií.
Julia Apostleová, interná právna zástupkyňa Financial Times
Právo na odpoveď na jednej strane ponúka pomerne lacné prostriedky, ako napraviť krivdy spáchané na niečej povesti. No na druhej môže vytvoriť neospravedlniteľné zasahovanie do princípu redakčnej nezávislosti.
Richard Wald, profesor žurnalistiky, Columbia University
Dať vláde právo rozhodovať, čo je správne a tým udeľovať pokuty alebo iné sankcie nie je schodná cesta. Ako sa vlády menia, ich predstavy, čo je správne, sa tiež menia, ale škody napáchané pokutami sú nezvratné.
Arne König, predseda Európskej federácie novinárov
Sme svedkami prípaB dov, v ktorých sa využívajú financie na umlčanie médií, a zdá sa, že toto je ďalší taký príklad. Musíte mať systém, kde môže byť previerka pred nezávislým orgánom, a nie rozhodnutie ministerstva.
Bálint Molnár, zástupca riaditeľa Freedom House Europe
Vyzývame vládu Slovenska, aby stiahla návrh zákona a úzko spolupracovala s medzinárodnými odborníkmi na novej verzii, ktorá by bola v súlade so základnými demokratickými zásadami slobody prejavu a názoru.
