Piatok, 26. február, 2021 | Meniny má ViktorKrížovkyKrížovky
NAVRHOVANÉ PRÁVO NA ODPOVEĎ A ÚLOHA VÝKONNEJ MOCI PODĽA EXPERTOV NEPOMÁHAJÚ MÉDIÁM ANI OBČANOM

Svet vidí tlačový zákon ako nedemokratický

Ministerstvo kultúry tvrdí, že jeho návrh tlačového zákona je v súlade s európskymi normami. Porovnanie ukazuje, že to nie je úplne pravda.

BRATISLAVA. Ako ochrániť slobodu prejavu v médiách a zároveň súkromie a povesť ľudí, o ktorých médiá píšu? Toto bol podľa dôvodovej správy ministerstva kultúry jeden z jeho hlavných záujmov pri tvorbe návrhu nového tlačového zákona, ktorý má nahradiť 42 rokov starého predchodcu.

Rovnováhu je nepochybne ťažké dosiahnuť, ale podľa medzinárodných mediálnych odborníkov, ktorých oslovil denník SME – právnikov, aka­demikov, mimovládnych orga­­­nizácií aj novinárov – navrhovaný slovenský zákon by neposlúžil médiám ani verejnosti. Zohľadňuje skôr záujmy vlády.

Návrh nielenže dáva vláde priamu moc nad súkromnými médiami, ale prekračuje aj európske smernice o mediál­nych slobodách, ktorými sa jeho autori údajne riadia.

„Diktatúry diktujú, lebo majú moc trestať,“ povedal profesor žurnalistiky na Columbia University Richard Wald, bývalý prezident spravodajstva televízie NBC a šéfredaktor denníka New York Herald Tribune. „Republiky hovoria, lebo majú moc od občanov.“

Výkonná moc zasahuje

Jedna z najspornejších častí zákona by dala ministerstvu kultúry moc interpretovať, či médiá „zľahčujú“ nebezpečenstvo užívania drog alebo „propagujú“ rôzne druhy nenávisti, napríklad založenej na „politickom alebo inom zmýšľaní“.

Propagujú azda články o komunistických zločinoch nenávisť ku komunistom? Rozhodovalo by ministerstvo a malo by právomoc uložiť vydavateľovi pokutu až do 200­tisíc korún.

„Každé slovo tohto ustanovenia je neurčité a vágne,“ napísal Miklós Haraszti, zástupca OBSE pre slobodu médií, v liste ministrovi zahraničia Jánovi Ku­bišovi. „Výsledkom je, že ho možno použiť svojvoľne na obmedzenie už aj čo len infor­mo­va­nia o faktoch, udalostiach a­le­bo názoroch ohľadom takéhoto správania. Toto jasne prekračuje bariéry obmedzenia prejavu, ktoré akceptujú demokracie a medzinárodné súdy pre ľudské práva.“

Karin Karlekerová, výskumníčka tlače z Freedom House v New Yorku, upozorňuje, že právo na takéto posudzovanie by mal mať nezávislý orgán, a nie vláda. „Takže toto je veľmi znepokojivý vývoj.“

Ani Francúzsko, štát s naj­reštriktívnejšou tlačovou legislatívou v Európe, podľa nej nedáva exekutíve moc rozhodovať o mediálnych prešľapoch, ale ponecháva to na súdy.

Právo na odpoveď

Ďalšia sporná zmena by zaviedla do našej mediálnej legislatívy právo na odpoveď. V mnohých európskych krajinách existuje, zvyčajne sa však obmedzuje na to, že dáva šancu odpovedať na faktické chyby v článkoch, ktoré sa ľudí týkajú.

Slovenský model by poskytol každému, kto sa cíti napadnutý výrokom či faktom - dokonca aj keby fakty boli pravdivé - právo dožadovať sa, aby noviny zverejnili jeho písomnú odpoveď. Noviny, ktoré by odmietli reagovať, by bolo možné zažalovať bez toho, aby bola stanovená horná hranica sankcií.

„Tento návrh by dal politikom (okrem iného) právo dožadovať sa odpovede v médiách, čo by im poskytlo akúsi formu vydavateľskej právomoci, lebo zodpovedný šéfredaktor by nemal v tejto záležitosti žiadne slovo,“ povedal Arne König, predseda Európskej federácie novinárov. „To je veľmi čudné a v rozpore s tlačovou slobodou.“

Niektorí mediálni experti uznávajú potrebu práva na odpoveď v záujme ochrany jednotlivcov a aby sa zabezpečilo, že vo verejnej diskusii dostanú hlas všetky názory. Tvrdia však, že ho treba vytvárať starostlivo, aby nebola pošliapaná sloboda prejavu.

„Právo na odpoveď, ktoré je obmedzené na opravu nepresných faktov, je prijateľné,“ povedala Julia Apostleová, právna zástupkyňa Financial Times. „No právo na odpoveď, ktoré poskytuje jednotlivcovi platformu, prostredníctvom kto­rej vyjadruje svoje názory, venuje sa novým problémom, a tak ďalej, nie je ospravedlniteľné, lebo sa z neho stáva nástroj určujúci, čo majú médiá zverejňovať, a toto je jasné zasahovanie do práva na slobodu prejavu.“

Francúzi inšpirujú aj Afriku

Ministerstvo kultúry sa v dôvodovej správe odvoláva na francúzsky mediálny zákon.

Karlekerová z Freedom House tvrdí, že Francúzsko nie je vzor, ktorý by malo Slovensko nasledovať.

„Veľa afrických krajín modeluje svoje tlačové zákony podľa francúzskeho. Používajú ho ako výhovorku,“ povedala. „Francúzsko sa pritom v našom rebríčku slobody tlače vlani umiestnilo horšie ako Slovensko. Nezdá sa mi preto, že by ste ho mali nasledovať. Len preto, že oni majú taký zákon, by ste taký chceli aj vy?“ pýta sa.

Anketa
Čo si myslia zahraniční experti o návrhu slovenského tlačového zákona

Miklós Haraszti, predstaviteľ OBSE pre slobodu médií
Terajší návrh obsahuje paragrafy, ktoré by vážne obmedzili redakčnú autonómiu a išli by tak proti medzinárodným záväzkom Slovenska pri ochrane slobody médií.

Julia Apostleová, interná právna zástupkyňa Financial Times

Právo na odpoveď na jednej strane ponúka pomerne lacné prostriedky, ako napraviť krivdy spáchané na niečej povesti. No na druhej môže vytvoriť neospravedlniteľné zasahovanie do princípu redakčnej nezávislosti.

Richard Wald, profesor žurnalistiky, Columbia University

Dať vláde právo rozhodovať, čo je správne a tým udeľovať pokuty alebo iné sankcie nie je schodná cesta. Ako sa vlády menia, ich predstavy, čo je správne, sa tiež menia, ale škody napáchané pokutami sú nezvratné.

Arne König, predseda Európskej federácie novinárov

Sme svedkami prípaB dov, v ktorých sa využívajú financie na umlčanie médií, a zdá sa, že toto je ďalší taký príklad. Musíte mať systém, kde môže byť previerka pred nezávislým orgánom, a nie rozhodnutie ministerstva.

Bálint Molnár, zástupca riaditeľa Freedom House Europe

Vyzývame vládu Slovenska, aby stiahla návrh zákona a úzko spolupracovala s medzinárodnými odborníkmi na novej verzii, ktorá by bola v súlade so základnými demokratickými zásadami slobody prejavu a názoru.

Právo na odpoveď

USA

V Spojených štátoch, kde je najsilnejší odpor proti akejkoľvek forme štátneho zasahovania do médií, rozhodol najvyšší súd v roku 1974, že „nútiť šéfredaktorov alebo vydavateľov zverejňovať to, čo im rozum velí, že by nemalo byť zverejňované“, je rovnako zlé, ako im zakazovať zverejňovať niečo, čo by podľa nich malo byť vytlačené. V legislatíve USA momentálne neexistuje právo na odpoveď.

Veľká Británia

V Británii sa posledný raz pokúsili zaviesť právo na odpoveď vo februári 2005. Neúspešne. Samoregulačný mediálny orgán – Komisia tlačových sťažností – má zoznam pravidiel, ktorý vyzýva na „férovú šancu na odpoveď po nesprávnych informáciách“, keď sa toho dotknutí „rozumne domáhajú“.

Európska komisia

V Európe hovorí direktíva Európskej komisie z roku 1989, že „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorej povesť a dobré meno boli poškodené vyhlásením nesprávnych faktov, musí mať právo odpovedať“. Text však ďalej hovorí, že „právo na odpoveď možno zamietnuť, ak nie je oprávnené podľa hore uvedených podmienok“, to znamená, ak boli spomínané fakty správne.

Rada Európy

Odporúčanie Rady Európy z roku 2004 zdôraznilo, že „právo na odpoveď by malo chrániť každú právnickú alebo fyzickú osobu pred akoukoľvek informáciou predstavujúcou nepresné fakty týkajúce sa tejto osoby a ovplyvňujúce jej práva“, a vyhlásilo, že „šírenie názorov a myšlienok musí ostať mimo dosahu (práva na odpoveď)“.

Európa

Mnohé európske štáty ponúkajú nejakú formu zákonne uplatniteľného práva na odpoveď (napríklad Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Španielsko či Švajčiarsko). V súlade s európskymi odporúčaniami ho väčšina krajín obmedzuje na opravu faktov a vylučuje z neho osobné názory. Vo Francúzsku možno žiadať odpoveď aj na kritické názory, čo je najširšie možné uplatnenie práva na odpoveď. Francúzsky zákon tiež nevyžaduje, aby sťažovateľ musel dokázať, že zverejnené fakty boli nesprávne. Porušeniami zákona sa však zaoberajú skôr súdy než regulačné orgány či exekutíva.

(tom)


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mesto mladých čaká na teba: buď vysokoškolákom v Nitre!
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  3. Ivan Krechňák: Robiť niečo, čo máš rád, je na nezaplatenie
  4. Začni svoju budúcnosť v Prahe! Staň sa špičkovým ekonómom!
  5. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tradíciou!
  6. Fakulta orientovaná na pútavú výučbu prepojenú s praxou!
  7. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  8. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  9. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  10. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto!
  1. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  2. Varso Tower od HB Reavis je najvyššou budovou v EÚ
  3. Dáma s pávím pierkom
  4. Slovensko zasiahla vlna nárastu dopytu po produktoch na kĺby!
  5. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  6. Získaj náskok pred štartom
  7. 2. ročník Social Awards Slovakia prichádza
  8. MetLife spustila online nahlasovanie poistných udalostí
  9. Minulý rok boli v priemere ukradnuté takmer tri autá denne
  10. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  1. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 19 155
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 11 963
  3. Ako vyzerá majetok Slovákov? Zvyšuje sa najmä z jedného dôvodu 9 079
  4. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 6 847
  5. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 6 831
  6. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 610
  7. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 6 219
  8. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 5 776
  9. Zažite farebný Marakéš a hory Atlasu so slovenským sprievodcom 5 202
  10. Trnavská univerzita: 385 rokov akademickej excelentnosti 4 948
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu