pravoslávnych Grékov získal
aj povolením piercingu.
Christodoulos bol prvou hlavou gréckej pravoslávnej cirkvi, ktorá od rozchodu medzi západnou a východnou cirkvou v roku 1054 začala "liečiť" boľavé vzťahy s Vatikánom. Éru dialógu odštartoval prijatím pápeža Jána Pavla II. v roku 2001, o pár rokov neskôr sa do Vatikánu vybral sám. Vodca približne desiatich miliónov pravoslávnych Grékov zomrel na rakovinu. Na aténskej Akropole spustili zástavy na pol žrde a v meste sa rozozvučali zvony.
Christodoulos, vlastným menom Christos Paraskevaides, vyštudoval právo, za kňaza ho vysvätili v roku 1961. Metropolitom Atén sa stal v roku 1998 a arcibiskupom celého Grécka, teda najvyšším predstaviteľom pravoslávnej cirkvi v krajine.
Nekompromisne sa staval proti sekularizmu, a mal aj niekoľko kontroverzných politických názorov. Tvrdo vystupoval proti členstvu Turecka v Európskej únii a Turkov označil za východných barbarov. Neúspešne sa pustil do škriepky s vládou, ktorá chcela odstrániť z občianskych preukazov kolónku náboženské vyznanie.
Mladí ho aj tak zbožňovali ako rockovú hviezdu. Na omšiach napríklad dovolil mladým nosiť piercing či minisukne a neostýchal sa vrúcne objímať chorých. Umne sa chytil možnosti pôsobiť na mládež cez internet, keď pomáhal zakladať cirkevné webové stránky či rádiá. Nevyhýbal sa spoločnosti a často dokonca vydával detailný predpis, ako by sa čiernoodetí kňazi ortodoxnej cirkvi mali správať na verejnosti. (lum)
