Bývalý sudca Elijahu Winograd (82) takmer dohnal inak „teflónoveho“ premiéra Ehuda Olmerta k slzám. To už Olmert dávno nezažil.
Winograd, ktorý sa už celé desaťročie venuje práci pre rôzne vyšetrovacie komisie, viedol skupinu posudzujúcu izraelské počínanie vo vojne s libanonskym Hizballáhom. Hoci na 610 stranách skonštatoval, že Izrael vojnu nevyhral a dopustil sa viacerých ťažkých zlyhaní, neobvinil z nich priamo vládu ani premiéra.
Dokonca podporil niektoré Olmertove kontroverzné rozhodnutia a obvinil armádu z toho, že ich nedostatočne naplnila.
Elijahua Winograda za to väčšina Izraelčanov určite označí za Olmertovho pudlíka. Mnohí v Izraeli očakávali, že správa premiéra konečne pošle do politického dôchodku. Nestalo sa tak a Olmert sa od včera napriek vyjadreniam opozície, že je čas odísť, tvári ako víťaz.
Izraelské médiá sa zatiaľ pýtajú, na čo bola dobrá Winogradova komisia, ktorej práca denne stála židovský štát len na výplatách jej členov 5-tisíc šekelov (asi 30-tisíc korún).
Bývalý sudca Najvyššieho súdu aj dlhoročný šéf telavivského súdu by na to odpovedal, že za svoje právnické služby a konzultácie berie oveľa viac. Medzi právnikmi má vysoký kredit pre svoje šalamúnske vyjadrenia. Tie z neho možno robia dobrého právnika, ale verejnosť si žiada jasnú reč. V správe jeho komisie celkom nezaznela, a tak si ju každý vysvetľuje po svojom.
Sudca má rád nielen strohé právnické vyjadrenia, ale aj básne. Jednu z nich citoval dokonca aj vo vyšetrovacej správe svojho tímu o vojne v Libanone.
Inak, nebolo to ani poetické, ani šalamúnske čítanie.
